Termín konania:	24. november 2011 (štvrtok) o 17.00
Miesto konania:	Veľvyslanectvo Japonska, Hlavné námestie 2, Bratislava
Organizátor:	Veľvyslanectvo Japonska v SR, Juraj Kubinec - výrobca japonských mečov a Marián Bartko z Hikari Dojo Košice
Vstupné:	vstup voľný
Poznámka:	prezentácia bude vedená v slovenskom jazyku

Upozornenie:

Počet účastníkov je limitovaný kapacitou miestnosti, preto v prípade väčšieho záujmu nebude možné zaistiť miesto pre všetkých. Vzhľadom na tento fakt je nutné, aby záujemcovia zahlásili svoj záujem o účasť na telefónnom čísle 02-5980-0101 a rezervovali si miesta. Zahlásiť sa na podujatie je možné od začiatku novembra 2011. Záujemcom, ktorí sa vopred nenahlásia na horeuvedené tel. číslo, nebude umožnený vstup na podujatie.

Juraj Kubinec - príhovor lektora:

„Spracovanie kovov som študoval na strednej škole. Neskôr sa začal aktívne venovať štúdiu výroby japonského meča. Postupne ako som vnikal do tajov japonského meča sa mi začali odhaľovať obzory, o ktorých som počas prvých krokov nemal ani tušenia. Vďaka pomoci priateľov a podpory japonského manželského páru, pána a pani Okada som pochopil, že dôležitejšie ako zvládnuť remeslo je skultivovať ducha. Raz mi učiteľ brúsenia Hasuhana san povedal, že pri pohľade na učiteľa Kojima sensei - výrobcu čepelí, vidí miesto človeka meč. Meč - symbol priamosti a čistoty. Žiak počas svojho štúdia vstrebáva vedomosti svojich učiteľov a bez toho, aby si to uvedomoval sa radikálne mení aj jeho kvalita. Môj pobyt v Japonsku, možnosť stáť po boku silných ľudí, mi dal dar väčší ako by som bol očakával. Získal som iný náhľad na to, čo je v živote dôležité. Hasuhana sensei mi v Japonsku počas mojich záchvatov zúfalstva, keď som už naozaj nevedel čo som, vravieval vetu: Ďuro, je to tak jednoduché, proste sa zmeň a uľaví sa ti. Zmenil som sa, ale až o dosť neskôr. Všetko má svoj čas zrenia, no mal pravdu v jednom, prichádza to zrazu. Stará, mne dlho známa, otrepaná fráza - nerob druhému, čo nechceš aby bolo robené tebe - nečakane naberá na význame. Tvoja čistota a snaha žiť čestne je potom zrkadlená všade a na všetkom na čo zameriaš pozornosť. Zanechávame hlboké stopy na všetkom čoho sa dotkneme a je len na nás, aká sila a kvalita z nich bude sálať. Pred nejakým časom ma oslovil chlapec, či by mohol u mňa študovať výrobu meča.
Nemohol. Sám mám pred sebou ešte dlhú cestu... Tak ako ja v začiatkoch, aj on je plný romantických predstáv, o tom aké je úžasné vyrábať meče, ktoré majú vlastnú dušu. Dúfam, že som ho odradil. Snažil som sa mu vysvetliť, že ten prerod by nemusel prežiť kvôli žiackym seba deštrukčným stavom. Často sa stáva, že žiaci odchádzajú zlomení a štúdium nikdy nedokončia. Sám som bol svedkom odchodu môjho japonského remeselného brata a na výraz jeho tváre nikdy nezabudnem. Viem, že už nikdy nebude stáť s istotou pevne na zemi. Je to nepríjemný pocit. Strašné chcenie zvládať to, na čo žiak logicky ešte nemá dispozície a dlho mať nebude, sa ľudskej psychike často stáva osudné. Snažil som sa mu odporučiť umenie, maľovanie obrazov alebo niečo podobné… Žiť s pocitom, že ako učiteľ by som odvaril človeka, to mi naskakuje husia koža. Dúfam, že som bol dosť presvedčivý“.