16. časť: Medvedí cesnak a príchod slovenskej jari
平成29年5月16日
V japončine máme výraz ,,sankan šion“, ktorý označuje cyklus vzájomne sa striedajúcich studených a teplých dní. Aj na Slovensku sa v teraz striedajú studené a teplé dni a postupne prichádza jar. Pôda v mestských parkoch hlavného mesta Bratislavy bola cez zimu čierna ako uhoľ, a stromy v lesoch boli ponuré. Zem však medzičasom začal nepozorovane pokrývať hustý zelený porast a na vetvičkách stromov začali miestami vykúkať zelené púčiky. Rovnako ako v Japonsku, aj na Slovensku sú štyri ročné obdobia a ľudia počas ich striedania žijú každodenným životom.
Cez víkend som išiel, ako každé ráno, na prechádzku do parku v okolí svojej rezidencie. Odniekadiaľ som zacítil slabú vôňu pripomínajúcu cesnak. Keď som sa rozhliadol po okolí, všimol som si, že miestami v zhlukoch rastie akási tráva. Môžete ju vidieť na fotke. Odtrhol som si z nej jeden lístok a privoňal k nemu. Bola to síce slabá, ale nepochybne cesnaková vôňa.
Keď som sa na to opýtal svojich slovenských známych, dozvedel som sa, že táto rastlina sa v slovenčine nazýva medvedí cesnak. Rastie v pomerne veľkom množstve, avšak len počas skorej jari. Slováci ho zbierajú a jedia – zvyknú ho pridávať napríklad do polievok či omelety.
Vrátil som sa domov a na internete som zistil, že tento medvedí cesnak je vlastne tá istá rastlina, ktorú v Japonsku voláme ,,gjódža ninniku“ - pustovníkov cesnak. Aj v Japonsku sa táto rastlina varí a konzumuje. Pripravuje sa na rôzne spôsoby – napr. upravená na octe a paste miso, s praženicou, či namáčaním do sójovej omáčky a sake k ryži.
Nasledujúce ráno som išiel do parku na to isté miesto a ešte raz som to tam dobre prehľadal. Kam som len dovidel rástli trsy medvedieho cesnaku. Bolo tam dokonca pár Slovákov s igelitovými vreckami, ktorí lístky zbierali. Tiež som si niekoľko lístkov natrhal a doma som si ich na raňajky pridal do omelety. Veľmi mi chutila. Nechal som sa uniesť, večer som si po dlhej dobe uvaril sukijaki a rozhodol som sa, že aj do neho pridám medvedí cesnak. Bolo to tiež mimoriadne lahodné.
V Japonsku sa v poslednej dobe stále viac a viac rozvíja distribúcia. Môžeme tak bez ohľadu na ročné obdobie zohnať takpovediac hocičo. V dôsledku globálneho otepľovania sa striedanie ročných období stáva nepravidelným. Aj napriek tomu je pre mnohých Japoncov vážiacich si tradície a kultúru stále dôležité pociťovať ročné obdobia aj prostredníctvom sezónneho jedla. V tomto ročnom období, v apríli, sa v Japonsku na trhu objavujú napríklad jarné koláčiky sakuramoči. Spomínam si, že v detstve som takto na jar zvykol zbierať prasličky rastúce pri ryžových políčkach a mama mi z nich robievala praženicu. V Japonsku pripadá na každé ročné obdobie množstvo takýchto sezónnych jedál - cez leto je to napríklad melón, na jeseň zase slaná grilovaná sawara a pod.
V rámci pracovných povinností pozývam na rezidenciu týždeň čo týždeň Slovákov z rozličných oblastí a pri tej príležitosti im ponúkam jedlo. Keď servírujem japonskú kuchyňu, radím sa so svojim osobným šéfkuchárom, aby zakaždým pridal jeden sezónny chod tak, aby skrz neho mohli aspoň trochu pocítiť ročné obdobie. Keďže je Slovensko vnútrozemská krajina, nie je tu ľahké zohnať čerstvé morské plody a môj kuchár tak má veľa ťažkostí s prípravou jedál. Aj napriek tomu som tento rok v januári ponúkol hosťom ako predjedlo niekoľko tradičných japonských novoročných jedál - tzv. „oseči“ a mohol som im tak predstaviť aspoň malý kúsok japonskej kultúry.
Tentoraz som objavil prírodný medvedí cesnak a skúsil som ho ponúknuť hosťom v rámci predjedla počas pracovnej večere na svojej rezidencii. Bol to konkrétne medvedí cesnak upravený na octe a paste miso. Tento chod je súčasťou špeciálneho menu, ktoré budem podávať len počas týchto pár týždňov, teda na začiatku jari. Zatiaľ sa stretáva s priaznivou kritikou.
Mimochodom, vyzerá to tak, že v Japonsku sa pustovníkov cesnak (teda medvedí cesnak) predáva v niektorých zelovococh i cez internet. Zistil som, že 100 gramov stojí 700 jenov (približne 6 eur). Na Slovensku však každú jar vyrastie ako huby po daždi. Je ho až toľko, že akokoľvek ho Slováci zbierajú, zberu niet konca. Predáva sa aj v miestnych supermarketoch - balíček približne za 50 centov (60 jenov).
Je zaujímavé, ako sa názov jednej a tej istej rastliny líši - v Japonsku je to pustovníkov cesnak a na Slovensku zase medvedí cesnak. Znamená to azda, že na Slovensku jedia tento divý cesnak medvede?
Zisťoval som pôvod japonského výrazu pustovníkov cesnak. Vyzerá to tak, že existujú dve teórie vysvetľujúce pôvod tohto pomenovania. Podľa prvej teórie sa pustovníkov cesnak volá pustovníkov, lebo ho jedli pustovníci vykonávajúci prísnu askézu v horách aby nadobudli fyzickú silu. Podľa druhej to bolo práve naopak. Títo pustovníci praktizovali v horách šugendó, formu ľudového náboženstva spájajúceho uctievanie hôr s prvkami budhizmu. V náuke budhizmu sa však hovorí, že konzumácia aromatickej zeleniny ako cesnak, cibuľa či čínska pažítka nira, vedie k lakomstvu a k zlým myšlienkam. Praktizujúci budhisti ho mali preto zakázané jesť a pustovníkov cesnak by mal podľa druhej teórie odkazovať k cesnaku, ktorý pustovníci nesmeli jesť.
V každom prípade, medvedí cesnak je ľahký a bohatý na vitamíny. Mohol by som ho jesť stále. Aj keď do skončenia jeho krátkej sezóny zostáva už len týždeň, možno dva, stále sa ho nedokážem nabažiť. Obávam sa, že ním napokon celý napáchnem.
Jun Shimmi
veľvyslanec Japonska v Slovenskej republike
Cez víkend som išiel, ako každé ráno, na prechádzku do parku v okolí svojej rezidencie. Odniekadiaľ som zacítil slabú vôňu pripomínajúcu cesnak. Keď som sa rozhliadol po okolí, všimol som si, že miestami v zhlukoch rastie akási tráva. Môžete ju vidieť na fotke. Odtrhol som si z nej jeden lístok a privoňal k nemu. Bola to síce slabá, ale nepochybne cesnaková vôňa.
Keď som sa na to opýtal svojich slovenských známych, dozvedel som sa, že táto rastlina sa v slovenčine nazýva medvedí cesnak. Rastie v pomerne veľkom množstve, avšak len počas skorej jari. Slováci ho zbierajú a jedia – zvyknú ho pridávať napríklad do polievok či omelety.
Vrátil som sa domov a na internete som zistil, že tento medvedí cesnak je vlastne tá istá rastlina, ktorú v Japonsku voláme ,,gjódža ninniku“ - pustovníkov cesnak. Aj v Japonsku sa táto rastlina varí a konzumuje. Pripravuje sa na rôzne spôsoby – napr. upravená na octe a paste miso, s praženicou, či namáčaním do sójovej omáčky a sake k ryži.
Nasledujúce ráno som išiel do parku na to isté miesto a ešte raz som to tam dobre prehľadal. Kam som len dovidel rástli trsy medvedieho cesnaku. Bolo tam dokonca pár Slovákov s igelitovými vreckami, ktorí lístky zbierali. Tiež som si niekoľko lístkov natrhal a doma som si ich na raňajky pridal do omelety. Veľmi mi chutila. Nechal som sa uniesť, večer som si po dlhej dobe uvaril sukijaki a rozhodol som sa, že aj do neho pridám medvedí cesnak. Bolo to tiež mimoriadne lahodné.
V Japonsku sa v poslednej dobe stále viac a viac rozvíja distribúcia. Môžeme tak bez ohľadu na ročné obdobie zohnať takpovediac hocičo. V dôsledku globálneho otepľovania sa striedanie ročných období stáva nepravidelným. Aj napriek tomu je pre mnohých Japoncov vážiacich si tradície a kultúru stále dôležité pociťovať ročné obdobia aj prostredníctvom sezónneho jedla. V tomto ročnom období, v apríli, sa v Japonsku na trhu objavujú napríklad jarné koláčiky sakuramoči. Spomínam si, že v detstve som takto na jar zvykol zbierať prasličky rastúce pri ryžových políčkach a mama mi z nich robievala praženicu. V Japonsku pripadá na každé ročné obdobie množstvo takýchto sezónnych jedál - cez leto je to napríklad melón, na jeseň zase slaná grilovaná sawara a pod.
V rámci pracovných povinností pozývam na rezidenciu týždeň čo týždeň Slovákov z rozličných oblastí a pri tej príležitosti im ponúkam jedlo. Keď servírujem japonskú kuchyňu, radím sa so svojim osobným šéfkuchárom, aby zakaždým pridal jeden sezónny chod tak, aby skrz neho mohli aspoň trochu pocítiť ročné obdobie. Keďže je Slovensko vnútrozemská krajina, nie je tu ľahké zohnať čerstvé morské plody a môj kuchár tak má veľa ťažkostí s prípravou jedál. Aj napriek tomu som tento rok v januári ponúkol hosťom ako predjedlo niekoľko tradičných japonských novoročných jedál - tzv. „oseči“ a mohol som im tak predstaviť aspoň malý kúsok japonskej kultúry.
Tentoraz som objavil prírodný medvedí cesnak a skúsil som ho ponúknuť hosťom v rámci predjedla počas pracovnej večere na svojej rezidencii. Bol to konkrétne medvedí cesnak upravený na octe a paste miso. Tento chod je súčasťou špeciálneho menu, ktoré budem podávať len počas týchto pár týždňov, teda na začiatku jari. Zatiaľ sa stretáva s priaznivou kritikou.
Mimochodom, vyzerá to tak, že v Japonsku sa pustovníkov cesnak (teda medvedí cesnak) predáva v niektorých zelovococh i cez internet. Zistil som, že 100 gramov stojí 700 jenov (približne 6 eur). Na Slovensku však každú jar vyrastie ako huby po daždi. Je ho až toľko, že akokoľvek ho Slováci zbierajú, zberu niet konca. Predáva sa aj v miestnych supermarketoch - balíček približne za 50 centov (60 jenov).
Je zaujímavé, ako sa názov jednej a tej istej rastliny líši - v Japonsku je to pustovníkov cesnak a na Slovensku zase medvedí cesnak. Znamená to azda, že na Slovensku jedia tento divý cesnak medvede?
Zisťoval som pôvod japonského výrazu pustovníkov cesnak. Vyzerá to tak, že existujú dve teórie vysvetľujúce pôvod tohto pomenovania. Podľa prvej teórie sa pustovníkov cesnak volá pustovníkov, lebo ho jedli pustovníci vykonávajúci prísnu askézu v horách aby nadobudli fyzickú silu. Podľa druhej to bolo práve naopak. Títo pustovníci praktizovali v horách šugendó, formu ľudového náboženstva spájajúceho uctievanie hôr s prvkami budhizmu. V náuke budhizmu sa však hovorí, že konzumácia aromatickej zeleniny ako cesnak, cibuľa či čínska pažítka nira, vedie k lakomstvu a k zlým myšlienkam. Praktizujúci budhisti ho mali preto zakázané jesť a pustovníkov cesnak by mal podľa druhej teórie odkazovať k cesnaku, ktorý pustovníci nesmeli jesť.
V každom prípade, medvedí cesnak je ľahký a bohatý na vitamíny. Mohol by som ho jesť stále. Aj keď do skončenia jeho krátkej sezóny zostáva už len týždeň, možno dva, stále sa ho nedokážem nabažiť. Obávam sa, že ním napokon celý napáchnem.
Jun Shimmi
veľvyslanec Japonska v Slovenskej republike