Postrehy veľvyslanca (11): Banská Bystrica a Banská Štiavnica

Banská Bystrica

     Banská Bystrica je hlavným mestom Banskobystrického samosprávneho kraja. Slovo “banská“ v slovenčine odkazuje na spojitosť s baňami alebo aj na hutnícky priemysel. Tento názov je opodstatnený vzhľadom na to, že toto mesto sa svojho času zrodilo z baníctva a to konkrétne ťažby medi. Aj keď sa tu našli vykopávky nástrojov na ťažbu medi datované do obdobia pred Kristom, až od obdobia stredoveku tu vznikali prvé skutočné bane a mesto začalo prekvitať ako akási európska metropola pre ťažbu medi. Koncom 15.storočia tu vznikla aj veľká banícka spoločnosť, ktorá bola na svoju dobu veľmi pokroková, keď svojim zamestnancom ponúkala okrem iného aj možnosť zdravotnej starostlivosti. Táto spoločnosť sa nevenovala iba ťažbe a taveniu, ale rovnako tak aj produkovala medené výrobky. Nanešťastie do 18.storočia sa takmer všetky zásoby medi vyčerpali, medený priemysel poklesol a začiatkom 20.storočia vymizol.
     Banská Bystrica je významným spôsobom prepojená s udalosťami slovenských moderných dejín. V predvečer druhej svetovej vojny, medzi rokmi 1938-39, kedy si nacistické Nemecko hľadalo spojencov medzi susednými štátmi, sa aj dovtedajšia Československá republika rozdelila na Česko a Slovenský štát. Česko bolo pripojené k Nemecku a dostalo sa tak pod nemeckú nadvládu. Slovensko sa od Československa oddelilo, čím si zachovalo svojbytnosť, no v skutočnosti bolo závislé od Nemecka odkiaľ doň prenikal i nacizmus. Slovensko sa tak počas druhej svetovej vojny ocitlo v jednom bloku s Nemeckom. Napriek tomu sa mnoho slovenských vojakov odpojilo od armády, pridalo na stranu spojencov a bojovalo spoločne so spojeneckými vojskami na jednotlivých európskych frontoch.
     Na Slovensku vznikal odboj proti vláde a fašizmu, ktorý vyústil až do veľkého povstania z 29. augusta 1944, ktorého hlavným dejiskom bola Banský Bystrica. Vo vtedajšej Európe to bolo najväčšie protifašistické povstanie. Za centrálu pre povstanie bola zvolená Banská Bystrica aj z dôvodu svojej strategickej polohy v rámci krajiny. Toto povstanie bolo okamžite potlačené nemeckým vojskom a Slovensko sa ocitlo pod okupáciou Nemecka. Až do oslobodenia od nemeckého nacizmu sovietskymi a rumunskými vojskami v apríli 1945, Slovensko naďalej vzdorovalo a sústredilo odboj do oblasti hôr.
     29. august je nazývaný dňom Slovenského národného povstania a je štátnym sviatkom. Tento deň je každoročne venovaný spomienkovému aktu, ktorý sa koná v Bratislave a v Banskej Bystrici za účasti politických predstaviteľov. V Banskej Bystrici sa rovnako nachádza aj tzv. Múzeum Slovenského národného povstania kde máme možnosť vidieť expozíciu venovanú udalostiam povstania. V slovenčine hovoríme o Slovenskom národnom povstaní skrátene ako o “SNP“ a je po ňom pomenované aj námestie SNP v centre mesta. Len tak mimochodom, aj v Bratislave máme námestie SNP, rovnako ako aj most SNP, ktorý vedie ponad rieku Dunaj.

     Súčasné mesto Banská Bystrica je mestom vedy a umenia. Sídli tu aj Banskobystrická štátna opera, jedna z troch veľkých opier popri Bratislave a Košiciach. V roku 1996, v časoch kedy Slovensko patrilo medzi prijímateľov ODA – rozvojovej pomoci, sa japonská vláda rozhodla podporiť banskobystrickú operu udelením kultúrneho grantu na nákup hudobných nástrojov a zvukotechniky. Opera vtedy využila svoju možnosť a začala s Japonskom spolupracovať. Od roku 1999 v Japonsku každoročne organizujú vystúpenia, popri ktorých už navštívili celú krajinu, od najsevernejšie položeného Hokkaida až po južný ostrov Yoronjima. Všetky tieto vystúpenia sa konali nekomerčne v spolupráci s miestnymi dobrovoľníkmi či okruhom priateľov. Neboli to iba koncerty, v spolupráci s miestnymi ľuďmi sa takto organizovali i semináre na tému opery. Myslím si, že takéto lokálne prehlbovanie priateľstiev je absolútne úžasné. Obdivujem takto dosiahnuté výsledky opery a tento rok v máji som im udelil cenu veľvyslanca.

 

Banská Štiavnica

     Banská Štiavnica sa nachádza približne 50km juhozápadne od Banskej Bystrice. Aj toto mesto vďačí za svoj rozkvet hutníckemu priemyslu. Na strednom Slovensku je viacero miest, ktoré vo svojom názve nesú slovo “banská“, čo poukazuje na fakt, že v tomto regióne sa hojne darilo baniam. Od stredného smerom na východné Slovensko sa tiahne pohorie zvané Slovenské rudohorie. Keď si tento názov preložíme do japončiny dostaneme slovo “surobakia kósekisanči (スロバキア鉱石山地)“ - slovenské pohorie rudy, čo je hádam len ďalším dôkazom bohatosti na minerálne zdroje.
     V Banskej Štiavnici sa ťažili najmä zlato a striebro. Aj tu prebiehala ťažba od obdobia pred Kristom. V stredoveku mesto prekvitalo vďaka baníctvu, no ťažba bolo ukončená v roku 1993 a v súčasnosti sú všetky bane zatvorené. V roku 1993 sa Banská Štiavnica dostala do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO pod titulom “Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia“. Zaraďujú sa sem i pozostatky baní a štôlní. Je to jedno zo siedmych svetových dedičstiev na území Slovenska.
     V meste sa nachádza i Banícke múzeum, v ktorom okrem expozície vo vnútorných a vonkajších priestoroch môžeme nahliadnuť aj do jedinečných podzemných tunelov, tzv. štôlní. Je možné absolvovať ich prehliadku preto sú na tento účel zachovávané v dobrom stave a navodzujú nám tak pocit dôb dávno minulých. Za vlády Márie Terézie a čias Rakúska - Uhorska (Slovensko bolo jeho súčasťou až do prvej svetovej vojny) bane pravdepodobne navštívil i panovníčkin manžel, čo nám pripomína pamätná tabuľa vo vnútri štôlne. Domnievam sa preto, že táto baňa bola pre krajinu veľmi dôležitou.
     V Banskej Štiavnici bola založená aj jedna z prvých baníckych škôl v Európe. Banícka akadémia tu vznikla v roku 1762 na želanie samotnej panovníčky Márie Terézie. Stala sa centrom nie len pre európske, ale i svetové banícke a hutnícke školy. Pri osamostatnení sa Československa od Rakúska - Uhorska v roku 1919 bola škola premiestnená do Maďarska, no jej pôvodná budova existuje dodnes a v jej priestoroch sa nachádza Stredná priemyselná škola chemická a botanická záhrada.

     Banská Štiavnica každoročne v septembri organizuje tzv. salamandrový sprievod. V minulosti to bol sprievod študentov a učiteľov baníckej akadémie, no neskôr sa stal pochodom inžinierov a robotníkov baníckeho priemyslu a v súčasnosti je to najmä udalosť na pozdvihnutie mesta. Tento rok zavítal na pochod aj prezident Slovenskej republiky, pán Andrej Kiska. Salamandra je jašterica a v minulosti sa tradovalo, že pastier, ktorý uvidí dve jašteričky so zlatými a striebornými škvrnami na chrbátiku a na tom mieste následne odkryje kamenie, nájde práve zlato či striebro. Dnes je to povesť, ktorá sa už od pradávna traduje v miestom regióne. Tieto dve jašteričky nájdeme aj v starom erbe mesta. V sprievode preto vidíme mužov prezlečených za pastierov s modelmi jašteríc v rukách. 
     Aj dnes sa tohto sviatku ako hlavní aktéri zúčastňujú mnohí baníci. Slovenskí baníci majú na takéto a podobné príležitosti ušité slávnostné uniformy a veľa z nich sa sprievodu účastní práve v nich. Uniformy majú zlaté gombíky a trochu sa preto ponášajú na japonské stredoškolské uniformy. Údajne to boli práve baníci, kto kedysi v prvej línii obraňoval mesto pred Osmansko-tureckou armádou. 
     V roku 2008 Banská Štiavnica uzavrela dohodu o vzájomnej spolupráci s mestom Kosaka v prefektúre Akita. Aj mesto Kosaka malo bane, ktoré boli svojho času pre Japonsko veľmi dôležité.
     Okrem tohto príkladu spolupráce samospráv sú ďalším i obec Nosegawa v prefektúre Nara a mesto Vysoké Tatry (Prešovský kraj), ktoré sú sesterskými mestami. Spolupráca a kontakty však nie sú obmedzené iba na úroveň samospráv. Naše dve krajiny sú navzájom prepojené aj množstvom pribúdajúcej ľudskej spolupráce v rôznych iných oblastiach ako je podnikanie, kultúra/umenie, vzdelávanie či šport. Aj Veľvyslanectvo Japonska v SR by bolo rado čo najviac nápomocné takémuto druhu spolupráce.