Bývanie, gastronómia, odievanie
Bývanie
Tradičné japonské domy sa stavali z dreva a drevených konštrukcií. Dnešné domy už majú oceľové konštrukcie a izby v západnom štýle s drevenou podlahou. Stále viac mestských rodín žije vo veľkých železobetónových obytných blokoch.
Veľký rozdiel oproti západným domom je v tom, že sa v Japonsku po dome nechodí v topánkach a často je v nich aspoň jedna miestnosť zariadená v japonskom štýle s tatami na podlahe. Aby podlaha zostala čistá, ľudia si pri vstupe vyzúvajú topánky. Genkan (vstupná časť domu) slúži na vyzúvanie, odkladanie kabátov a obúvanie. Ľudia v Japonsku majú tendenciu obúvať si papuče určené na vnútorné použitie hneď, ako si vyzujú topánky.
Tatami sú rohože vyrobené z hrubého rákosia, ktoré sa v japonských domácnostiach používajú už asi 600 rokov. Bežný rozmer tatami je 1,91 x 0,95 metra a veľkosť miestnosti sa často počíta práve podľa počtu tatami. Podlaha tatami v lete chladí a v zime hreje, vďaka čomu je počas vlhkých mesiacov príjemnejšia ako koberec.
Japonci označujú jedlo pojmom gohan. Toto slovo pôvodne označovalo uvarenú ryžu. Ryža je významnou súčasťou japonskej stravy a preto sa pojem zaužíval na označenia jedla ako celku. Tradičné jedlo pozostáva z čistej bielej ryže, hlavného jedla (ryba, alebo mäso), prílohy (často varená zelenina), polievky (napríklad polievky miso) a nakladanej zeleniny.
V roku 2013 bola tradičná japonská kuchyňa „wašoku“ zapísaná do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Wašoku plne vystihuje ducha Japoncov a ich rešpekt k prírode.
Dnešní Japonci konzumujú mnohé pokrmy pochádzajúce zo zahraničia, najmä z Európy, Severnej Ameriky a Ázie. Okrem ryže je to napríklad chlieb, rezance, cestoviny, rôzne druhy mäsa, rýb, zeleniny a ovocia. V Japonsku sú samozrejme populárne aj suši, tempura, sukijaki a iné tradičné jedlá, ktoré sú obľúbené v zahraničí. Hlavne v mestách sú rozšírené reštaurácie s rýchlym občerstvením, ktoré ponúkajú hamburgery a vyprážané kurčatá. Obľúbené sú najmä medzi deťmi a mládežou. Pred jedlom si Japonci prajú dobrú chuť frázou „itadakimasu“, čo v preklade znamená „prijímam toto jedlo“. Vyjadrujú tak vďaku tomu, kto jedlo pripravil. Po jedle sa patrí povedať „gočisó sama dešita“, čo doslovne znamená „bola to hostina“.
Tradičným japonským odevom je kimono. Vyrába sa zväčša z hodvábu, má dlhé rukávy a siaha od pliec až pod členky. V páse sa sťahuje širokým opaskom obi. Dnes sa kimono oblieka už len pri slávnostných príležitostiach ako je sviatok Šiči-go-san, svadba, alebo ukončenie školy.
V porovnaní so západným odevom je kimono náročné na obliekanie a limituje nositeľa pri chôdzi. Letný variant neformálneho odevu je ľahké kimono nazývané jukata. Obliekajú si ho najmä deti a mládež pri letných slávnostiach, ohňostrojoch a iných výnimočných príležitostiach.
Najmä mladí Japonci dnes preferujú pohodlný západný odev (tričká, džínsy, polokošele, či mikiny).