5.časť: Železná studnička a zdravý životný štýl Slovákov
2016/9/23
Tentokrát vám predstavím park, ktorý sa nachádza na okraji hlavného mesta Slovenska - Bratislavy. Z centra mesta, kde sídli japonské veľvyslanectvo sa tam však ľahko dostanete autobusom za 10 minút. Napriek tomu, že je to park, netrúfnem si povedať koľko dní by nám mohlo trvať, keby sme ho chceli celý prejsť. Pre Japonca je to neuveriteľne obrovský areál lesov, kopcov, spleť najrozličnejších horských potokov a jazier. Názov parku ,,Železná studnička" je pravdepodobne odvodený z faktu, že pramenitá voda, ktorá sem steká až z Malých Karpát bola už od dávnych čias veľmi bohatá na železo. Dokonca aj dnes tu môžeme nájsť pitné pramene, ktoré stále obsahujú relatívne vysoké percento železa.
Slováci milujú pešiu turistiku, a preto, najmä počas víkendových dní môžete v tomto parku plnom zelene pozorovať množstvo prechádzajúcich sa ľudí. Chodia sem rôzne typy ľudí: je tu možné stretnúť jednotlivcov alebo väčšie skupiny, rodiny s deťmi či staršie manželské páry. Prichádzajú sem v najrozličnejších kombináciách a všetci pôsobia veľmi radostne - či už debatujú alebo sa iba tak prechádzajú po lese.
Za veľkú výhodu považujem najmä to, že na Železnej studničke vôbec nejazdia autá. Všetky cesty patria výhradne chodcom, prípadne cyklistom. Azda jedinú výnimku predstavuje mestský autobus, ktorý periodicky, približne dvakrát za hodinu krúži po parku. Dá sa ním odviesť napríklad na koniec lesa a späť môžete ísť po vlastných nohách. Alebo úplne naopak - môžete ísť peši pokiaľ len vládzete a cestu naspäť do mesta absolvovať autobusom. Výhodou tohto autobusu je aj to, že je v ňom povolené prepravovať malé domáce zvieratá ako sú napríklad psy. Myslím si, že pokiaľ by v Japonsku vznikol takýto skvelý prírodný park, hneď by ho zaplavilo množstvo osobných áut. S veľkou pravdepodobnosťou by došlo k tomu, že výfukové plyny či hluk týchto automobilov by ho za krátky čas znečistili. Avšak vďaka slovenskej vláde a najmä vďaka samotným Slovákom, ktorí milujú prírodu, tu k niečomu takému dôjsť nemôže.
Je až udivujúce, ako sa muži i ženy, bez rozdielu veku, vskutku od tých najmenších až po veľmi starých, dokážu celé dlhé hodiny prechádzať niekedy i v najodľahlejších zákutiach tohto nádherného parku. Mohli by sme teda povedať, že Slováci milujú prechádzanie sa a sú (okrem toho, že sú maškrtní) naozaj dobrými chodcami.
Jedno príslovie hovorí, že zdravý človek má dvoch lekárov - svoju pravú a ľavú nohu. Nazdávam sa, že práve v dodržiavaní tohto pravidla spočíva tajomstvo telesného zdravia a i duševnej pohody mnohých Slovákov. Dlhé lesné prechádzky na čerstvom vzduchu, či už plné veselých rozhovorov alebo pokojnej chôdze - to všetko prispieva k ich zdravému a udržateľnému životnému štýlu. V parku sa nachádza taktiež množstvo útulných miest, malých kaviarní či reštaurácií, v ktorých si môžu ľudia oddýchnuť, osviežiť sa kávou, ľahkými jedlami či slovenským čapovaným pivom.
Nemôžem nespomenúť ani veľké množstvo bežcov a cyklistov, ktoré park pravidelne navštevuje. Nezáleží na tom, či je to niekoľko desiatok kilometrov dlhý cyklistický chodník alebo k bežeckým nohám šetrné lesné chodníky - aj napriek tomu, že sem chodím každý týždeň, nedokážem sa presýtiť tým nespočetným množstvom najrozmanitejších cestičiek, ktoré sa tiahnu po celej Železnej studničke. Nachádza sa tu aj veľa miest vhodných na opekanie mäsa či zeleniny, ktoré ľudia najmä v jarných, letných a jesenných mesiacoch využívajú na príjemný relax v kruhu rodiny a priateľov.
Neraz sa stane, že si sem idem zabehať aj v pracovné dni po večeri. Keď zapadne slnko, večerný beh má vskutku svoje čaro - stretávam tu množstvo ľudí, ktorí si sem taktiež ako ja prídu zabehať alebo sa len tak poprechádzať. Kde tu vidieť i mihotajúce sa plamene ohňa a ľudí, ktorí si spoločne opekajú a ticho sa zhovárajú.
Ak by sme chceli porovnať život na Slovensku a v Japonsku, myslím si, že život v Japonsku je pochopiteľne omnoho pohodlnejší. Kamkoľvek v Japonsku ideme, nájdeme tam veľké množstvo večierok a 24 hodín denne otvorených obchodov. Zoženieme tam čokoľvek, čo práve potrebujeme. Krajinou sa tiahne taktiež hustá sieť železníc a medzi najdôležitejšími mestami pravidelne premáva rýchlovlak šinkansen. Keď sa vyberieme do mesta, máme k dispozícií veľa podzemných nákupných centier, metro a na každom rohu chytíme taxík. Rozmanitosť a najmä bohatý výber reštaurácií, široká ponuka tovaru v obchodoch, potravín v podzemiach obchodných domov, množstvo kín a video požičovní... dovolím si povedať, že Japonsko, a predovšetkým veľkomestá ako Tokio, sú snáď tými najlepšími miestami pre pohodlný život na celom svete. A to je skvelá vec. Avšak ako som začal bývať na Slovensku, cítim, že pohodlný život sa nemusí automaticky rovnať šťastnému a kľudnému životu. Je teda pocit pohodlia to isté ako šťastie?
Aj keď sa v Bratislave nežije až tak pohodlne ako v Tokiu, nachádza sa v nej množstvo nákupných stredísk, supermarketov či reštaurácií, a preto sa nedá povedať, že by tu niečo dôležité pre život vyslovene chýbalo Veľké množstvo Slovákov, ako som vám už v predchádzajúcich článkoch spomínal, starostlivo zachováva vzhľad stredovekých uličiek Starého Mesta, miluje hudbu, umenie a taktiež nádhernú prírodu - veci, ktoré sú úzko späté s ich duchovne bohatým životom.
Napriek tomu, že ako Japonec, ktorý momentálne žije na Slovensku, milujem japonskú kultúru a životný štýl, každý deň cítim, že existuje aj množstvo vecí, ktoré sa môžem naučiť zo slovenského spôsobu života.
Jun Shimmi
veľvyslanec Japonska v SR
Slováci milujú pešiu turistiku, a preto, najmä počas víkendových dní môžete v tomto parku plnom zelene pozorovať množstvo prechádzajúcich sa ľudí. Chodia sem rôzne typy ľudí: je tu možné stretnúť jednotlivcov alebo väčšie skupiny, rodiny s deťmi či staršie manželské páry. Prichádzajú sem v najrozličnejších kombináciách a všetci pôsobia veľmi radostne - či už debatujú alebo sa iba tak prechádzajú po lese.
Za veľkú výhodu považujem najmä to, že na Železnej studničke vôbec nejazdia autá. Všetky cesty patria výhradne chodcom, prípadne cyklistom. Azda jedinú výnimku predstavuje mestský autobus, ktorý periodicky, približne dvakrát za hodinu krúži po parku. Dá sa ním odviesť napríklad na koniec lesa a späť môžete ísť po vlastných nohách. Alebo úplne naopak - môžete ísť peši pokiaľ len vládzete a cestu naspäť do mesta absolvovať autobusom. Výhodou tohto autobusu je aj to, že je v ňom povolené prepravovať malé domáce zvieratá ako sú napríklad psy. Myslím si, že pokiaľ by v Japonsku vznikol takýto skvelý prírodný park, hneď by ho zaplavilo množstvo osobných áut. S veľkou pravdepodobnosťou by došlo k tomu, že výfukové plyny či hluk týchto automobilov by ho za krátky čas znečistili. Avšak vďaka slovenskej vláde a najmä vďaka samotným Slovákom, ktorí milujú prírodu, tu k niečomu takému dôjsť nemôže.
Je až udivujúce, ako sa muži i ženy, bez rozdielu veku, vskutku od tých najmenších až po veľmi starých, dokážu celé dlhé hodiny prechádzať niekedy i v najodľahlejších zákutiach tohto nádherného parku. Mohli by sme teda povedať, že Slováci milujú prechádzanie sa a sú (okrem toho, že sú maškrtní) naozaj dobrými chodcami.
Jedno príslovie hovorí, že zdravý človek má dvoch lekárov - svoju pravú a ľavú nohu. Nazdávam sa, že práve v dodržiavaní tohto pravidla spočíva tajomstvo telesného zdravia a i duševnej pohody mnohých Slovákov. Dlhé lesné prechádzky na čerstvom vzduchu, či už plné veselých rozhovorov alebo pokojnej chôdze - to všetko prispieva k ich zdravému a udržateľnému životnému štýlu. V parku sa nachádza taktiež množstvo útulných miest, malých kaviarní či reštaurácií, v ktorých si môžu ľudia oddýchnuť, osviežiť sa kávou, ľahkými jedlami či slovenským čapovaným pivom.
Nemôžem nespomenúť ani veľké množstvo bežcov a cyklistov, ktoré park pravidelne navštevuje. Nezáleží na tom, či je to niekoľko desiatok kilometrov dlhý cyklistický chodník alebo k bežeckým nohám šetrné lesné chodníky - aj napriek tomu, že sem chodím každý týždeň, nedokážem sa presýtiť tým nespočetným množstvom najrozmanitejších cestičiek, ktoré sa tiahnu po celej Železnej studničke. Nachádza sa tu aj veľa miest vhodných na opekanie mäsa či zeleniny, ktoré ľudia najmä v jarných, letných a jesenných mesiacoch využívajú na príjemný relax v kruhu rodiny a priateľov.
Neraz sa stane, že si sem idem zabehať aj v pracovné dni po večeri. Keď zapadne slnko, večerný beh má vskutku svoje čaro - stretávam tu množstvo ľudí, ktorí si sem taktiež ako ja prídu zabehať alebo sa len tak poprechádzať. Kde tu vidieť i mihotajúce sa plamene ohňa a ľudí, ktorí si spoločne opekajú a ticho sa zhovárajú.
Ak by sme chceli porovnať život na Slovensku a v Japonsku, myslím si, že život v Japonsku je pochopiteľne omnoho pohodlnejší. Kamkoľvek v Japonsku ideme, nájdeme tam veľké množstvo večierok a 24 hodín denne otvorených obchodov. Zoženieme tam čokoľvek, čo práve potrebujeme. Krajinou sa tiahne taktiež hustá sieť železníc a medzi najdôležitejšími mestami pravidelne premáva rýchlovlak šinkansen. Keď sa vyberieme do mesta, máme k dispozícií veľa podzemných nákupných centier, metro a na každom rohu chytíme taxík. Rozmanitosť a najmä bohatý výber reštaurácií, široká ponuka tovaru v obchodoch, potravín v podzemiach obchodných domov, množstvo kín a video požičovní... dovolím si povedať, že Japonsko, a predovšetkým veľkomestá ako Tokio, sú snáď tými najlepšími miestami pre pohodlný život na celom svete. A to je skvelá vec. Avšak ako som začal bývať na Slovensku, cítim, že pohodlný život sa nemusí automaticky rovnať šťastnému a kľudnému životu. Je teda pocit pohodlia to isté ako šťastie?
Aj keď sa v Bratislave nežije až tak pohodlne ako v Tokiu, nachádza sa v nej množstvo nákupných stredísk, supermarketov či reštaurácií, a preto sa nedá povedať, že by tu niečo dôležité pre život vyslovene chýbalo Veľké množstvo Slovákov, ako som vám už v predchádzajúcich článkoch spomínal, starostlivo zachováva vzhľad stredovekých uličiek Starého Mesta, miluje hudbu, umenie a taktiež nádhernú prírodu - veci, ktoré sú úzko späté s ich duchovne bohatým životom.
Napriek tomu, že ako Japonec, ktorý momentálne žije na Slovensku, milujem japonskú kultúru a životný štýl, každý deň cítim, že existuje aj množstvo vecí, ktoré sa môžem naučiť zo slovenského spôsobu života.
Jun Shimmi
veľvyslanec Japonska v SR