Príhovor veľvyslanca Nakagawu pri nástupe do úradu
2020/9/24

Dovoľte mi, aby som sa vám touto cestou predstavil. Moje meno je Makoto Nakagawa a bol som menovaný do funkcie veľvyslanca Japonska v Slovenskej republike. Dňa 20. augusta som odovzdal svoje poverovacie listiny do rúk prezidentky Zuzany Čaputovej, a tak mohol reálne odštartovať svoje aktívne angažovanie sa v štátnej službe.
Tento rok je jubilejným rokom, keďže si pripomíname sté výročie nadviazania vzájomných vzťahov medzi Slovenskom a Japonskom. Mojou ambíciou je zo všetkých síl sa usilovať o ďalší rozvoj už teraz harmonických bilaterálnych vzťahov na poli ekonomickom, kultúrnom i na poli vzájomných medziľudských kontaktov a výmen.
Nedávno som bol pozvaný do Univerzitnej knižnice v Bratislave na vernisáž výstavy Trianon v dokumentoch. Trianonská zmluva je jednou zo zmlúv, ktoré stanovili povojnové usporiadanie Európy po 1. svetovej vojne. Bola podpísaná v júni roku 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku. Pre Slovákov táto medzinárodná zmluva znamenala potvrdenie hraníc územia Československa – nového štátneho útvaru, ktorý vznikol po tejto vojne na troskách Rakúska-Uhorska. Ide teda o významný historický dokument, ktorým sa po prvýkrát v histórii stanovili hranice štátu, ktorý obsahoval slovo Slovensko vo svojom názve.
Hanbím sa za svoju nevedomosť, že som spočiatku nerozumel, prečo organizátori pozvali na takéto podujatie aj veľvyslanca Japonska. Po naštudovaní si tejto témy som sa dozvedel, že Japonsko bolo jednou z krajín, ktoré túto zmluvu podpísali. Japonsko totiž vytvorilo alianciu s Veľkou Britániou a do bojov 1. svetovej vojny sa zapojilo po boku štátov Dohody. Z pozície víťazných krajín potom USA, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko a Japonsko podpisovali Trianonskú zmluvu. V japonských školách sa samozrejme učí o vtedajšej aliancii s Veľkou Británou, ale o fakte, že i Japonsko historicky súvisí so stanovením hraníc územia Slovákov – vzdialenej krajiny v srdci Európy, vie zrejme len veľmi málo Japoncov. Keď som si na spomínanej vernisáži prezeral kópiu Trianonskej zmluvy, ktorú podpísal veľvyslanec Japonska vo Francúzsku Keširo Macumoto pred 100 rokmi, hlboko to na mňa zapôsobilo.
Veľmi rád sa bicyklujem. Keď som pracoval v Paríži, do úradu som dochádzal na cestnom bicykli. Po príchode na Slovensko som si všimol, že všade po meste sa pohybujú cyklisti, tak som si aj ja hneď kúpil horský bicykel. Cez víkendy sa vždy teším na bicyklovanie pozdĺž rieky Dunaj a po cyklotrase v okolí rieky Morava, ktorá je obklopená krásnou prírodou. Občas skúšam aj skutočné horské cyklotrasy, ktoré sú vytýčené v pohorí Malých Karpát rozkladajúcom sa na sever od Bratislavy. Takáto blízka koexistencia mestského života a bohatej prírody, ktorá umožňuje skvelú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, je nemysliteľná v Tokiu a je teda skutočným luxusom.
Ešte som sa na vlastné oči nestihol presvedčiť o kráse tatranských scenérií ospievaných aj v slovenskej hymne, ani som ešte neochutnal všetko sezónne ovocie či iné dary prírody, z ktorých Slováci vyrábajú rôzne jedinečné alkoholy, na ktoré sú hrdí. Denne sa však utvrdzujem v presvedčení, že Slovensko je nádherná krajina s bohatou prírodou.
Žiaľ, o tejto skutočnosti ešte väčšina Japoncov nevie. Chcem na vlastnej koži preskúmať rôzne bohatstvá a atrakcie Slovenska a potom sa zo všetkých síl usilovať, aby ich do hĺbky spoznalo aj čoraz viac Japoncov. Zároveň chcem prispievať k prehlbovaniu vzájomného priateľstva medzi Slovenskom a Japonskom, aby sa úspešne rozvíjalo aj nasledujúcich 100 rokov.
Tento rok je jubilejným rokom, keďže si pripomíname sté výročie nadviazania vzájomných vzťahov medzi Slovenskom a Japonskom. Mojou ambíciou je zo všetkých síl sa usilovať o ďalší rozvoj už teraz harmonických bilaterálnych vzťahov na poli ekonomickom, kultúrnom i na poli vzájomných medziľudských kontaktov a výmen.
Nedávno som bol pozvaný do Univerzitnej knižnice v Bratislave na vernisáž výstavy Trianon v dokumentoch. Trianonská zmluva je jednou zo zmlúv, ktoré stanovili povojnové usporiadanie Európy po 1. svetovej vojne. Bola podpísaná v júni roku 1920 v paláci Veľký Trianon vo Versailles vo Francúzsku. Pre Slovákov táto medzinárodná zmluva znamenala potvrdenie hraníc územia Československa – nového štátneho útvaru, ktorý vznikol po tejto vojne na troskách Rakúska-Uhorska. Ide teda o významný historický dokument, ktorým sa po prvýkrát v histórii stanovili hranice štátu, ktorý obsahoval slovo Slovensko vo svojom názve.
Hanbím sa za svoju nevedomosť, že som spočiatku nerozumel, prečo organizátori pozvali na takéto podujatie aj veľvyslanca Japonska. Po naštudovaní si tejto témy som sa dozvedel, že Japonsko bolo jednou z krajín, ktoré túto zmluvu podpísali. Japonsko totiž vytvorilo alianciu s Veľkou Britániou a do bojov 1. svetovej vojny sa zapojilo po boku štátov Dohody. Z pozície víťazných krajín potom USA, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko a Japonsko podpisovali Trianonskú zmluvu. V japonských školách sa samozrejme učí o vtedajšej aliancii s Veľkou Británou, ale o fakte, že i Japonsko historicky súvisí so stanovením hraníc územia Slovákov – vzdialenej krajiny v srdci Európy, vie zrejme len veľmi málo Japoncov. Keď som si na spomínanej vernisáži prezeral kópiu Trianonskej zmluvy, ktorú podpísal veľvyslanec Japonska vo Francúzsku Keširo Macumoto pred 100 rokmi, hlboko to na mňa zapôsobilo.
Veľmi rád sa bicyklujem. Keď som pracoval v Paríži, do úradu som dochádzal na cestnom bicykli. Po príchode na Slovensko som si všimol, že všade po meste sa pohybujú cyklisti, tak som si aj ja hneď kúpil horský bicykel. Cez víkendy sa vždy teším na bicyklovanie pozdĺž rieky Dunaj a po cyklotrase v okolí rieky Morava, ktorá je obklopená krásnou prírodou. Občas skúšam aj skutočné horské cyklotrasy, ktoré sú vytýčené v pohorí Malých Karpát rozkladajúcom sa na sever od Bratislavy. Takáto blízka koexistencia mestského života a bohatej prírody, ktorá umožňuje skvelú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, je nemysliteľná v Tokiu a je teda skutočným luxusom.
Ešte som sa na vlastné oči nestihol presvedčiť o kráse tatranských scenérií ospievaných aj v slovenskej hymne, ani som ešte neochutnal všetko sezónne ovocie či iné dary prírody, z ktorých Slováci vyrábajú rôzne jedinečné alkoholy, na ktoré sú hrdí. Denne sa však utvrdzujem v presvedčení, že Slovensko je nádherná krajina s bohatou prírodou.
Žiaľ, o tejto skutočnosti ešte väčšina Japoncov nevie. Chcem na vlastnej koži preskúmať rôzne bohatstvá a atrakcie Slovenska a potom sa zo všetkých síl usilovať, aby ich do hĺbky spoznalo aj čoraz viac Japoncov. Zároveň chcem prispievať k prehlbovaniu vzájomného priateľstva medzi Slovenskom a Japonskom, aby sa úspešne rozvíjalo aj nasledujúcich 100 rokov.