Jedlá typické pre 24 sezón JÚN
2021/6/30
Mesiac jún je v rámci 24 solárnych období zastúpený dvoma obdobiami: 芒種(bóšu) - prebieha siatie obilia a夏至(geši) – nastáva najdlhší deň v roku, obdobie dažďov vrcholí. Pre mesiac jún existuje v japončine aj pomenovanie水無月(minazuki), čo by podľa znakov bolo možné preložiť ako „mesiac bez vody“, ale pravdou je, že ide o mesiac, ktorý je na vodu nesmierne bohatý, lebo ním vstupuje Japonsko do obdobia dažďov. Zároveň predstavuje jún mesiac bohatý na farby, pretože po celej krajine nádherne rozkvitajú hortenzie a prinášajú potešenie ľudskému oku.
Obdobie dažďov sa v japončine nazýva cuju (梅雨). Prvý znak tohto slova (梅) označuje slivku a druhým znakom (雨) sa zapisuje slovo dážď. Existuje viacero teórií, prečo spojením práve týchto znakov vznikol termín na označenie obdobia dažďov. Najčastejšie sa stretávame s vysvetlením, že ide o dážď padajúci v období, kedy dozrievajú plody slivky. Dážď je takisto nevyhnutnou podmienkou pri pestovaní ryže. V minulosti sa zrážky padajúce v júni vyžívali pri zakladaní vlhkých ryžových polí. V súčasnosti však dochádza k zakladaniu ryžových polí, a teda k sadeniu ryže, skôr než v júni. Súvisí to s technologickým pokrokom a snahou o vyšľachtenie nových, odolnejších kultivarov ryže.
Spôsob, akým obyvatelia Japonska prežívajú obdobie dažďov, sa v priebehu rokov mení, ale jedna vec ostáva nezmenená. Je ňou ten deň, okamih, kedy dochádza v prírode k dôležitej zmene. Aj v súčasnosti pravidelná predpoveď počasia už roky informuje, v ktorý deň sa očakáva príchod obdobia dažďov do jednotlivých regiónov Japonska. Obyvatelia japonských ostrovov teda veľmi citlivo vnímajú a prežívajú všetky zmeny prírody.
V dnešný deň, t.j. 30. júna sa v šintoistických svätyniach naprieč Japonskom koná obrad zvaný Nagoši no óharae (夏越の大祓). Pod týmto obradom si možno predstaviť veľmi starý rituál letnej očisty. Počas neho sa božstvám vyjadruje vďaka za to, že nám umožnili prežiť uplynulý polrok v zdraví a držali nad nami ochrannú ruku. No predovšetkým ide o obrad, počas ktorého sa rituálne zbavujeme všetkých poškvŕn a znesvätení, ktoré v priebehu uplynulého polroka uľpeli na našej duši i tele. Zároveň prosíme, aby sme nasledujúci polrok prežili s nepoškvrneným srdcom. Zmienku o tomto obrade nájdeme už v starých mytologických príbehoch. Počas 8. storočia sa tento očistný rituál stal dôležitou súčasťou oficiálnych udalostí odohrávajúcich sa na cisárskom dvore. Konal sa vždy dvakrát do roka. Jeden raz v lete, kedy sa nazýval Nagoshi no óhare (夏越の大祓) – letný očistný rituál a druhý raz na sklonku roka, kedy sa nazýval Tošikoši no óharae (年越の大祓) – koncoročný očistný rituál.
V čase konania letných očistných obradov prichádzajú do šintoistických svätýň v každom regióne Japonska pútnici, medzi ktorými sa teší veľkej priazni rituál Činowa kuguri - prechádzanie vnútrom veľkého kruhu vyrobeného z trávy zvanej imperáta. Týmto rituálom si chcú pútnici očistiť dušu i telo a prosiť o zdravie. Ako možno vidieť na fotografii nižšie, pútnici prejdú vnútrom veľkého kruhu trikrát vľavo, trikrát vpravo a potom postupujú smerom k svätyni sa pomodliť. Pre Japoncov bolo už oddávna dôležité, aby sa pri prechode z jedného ročného obdobia do ďalšieho očistili od poškvŕn a znesvätení. Preto tento rituál prechodu vnútrom veľkého kruhu pre nich znamená pravidelné veľké upratovanie v srdci a v duši.
Počas obradov Nagoši no óharae, ktoré sa konajú 30. júna, sú veľmi obľúbené japonské cukrovinky, ktoré majú ochladzujúci účinok. Zároveň je jún sezónou pre chobotnice, preto vám predstavíme aj dva pokrmy z týchto morských živočíchov. Popisy jednotlivých pokrmov nájdete pri zodpovedajúcich fotografiách nižšie.
Činowa kuguri- prechádzanie vnútrom veľkého kruhu
Tento rituál súvisí s legendou o božstve zvanom Susanoo, ktoré ako symbol sily vystupuje v starých japonských mytologických príbehoch kroník Kodžiki a Nohonšoki (8.st.). Susanoo na znak vďaky človeku, ktorý ho prichýlil na noc, mu daroval kruh z trávy imperáta. Vďaka kruhu sa tomuto človeku vyhýbali choroby. Ľudstvo, ktoré v súčasnosti trápia rôzne choroby, by ich iste rado odohnalo takýmto liečivým kruhom.
Japonské letá sú veľmi horúce s vysokou vlhkosťou vzduchu. Mnohým ľuďom sa vtedy zhoršuje zdravotný stav. Prostredníctvom pokrmov, ktoré sú nutrične bohaté a zároveň majú ochladzovací účinok, Japonci zdolávajú vyčerpávajúce leto.
Minazuki – tradičná japonská cukrovinka
Ide o japonský dezert, ktorý sa zvykol konzumovať 30. júna v oblasti Kjóta s prianím pevného zdravia. V súčasnosti je obľúbený v celom Japonsku. V období Heian (8.-12.st.) sa na cisárskom dvore pestoval zvyk konzumovania ľadových kociek uchovávaných v ľadovniach, aby sa tak porazila letná horúčava. Pre bežných ľudí bol však ľad v tom čase nedostupnou komoditou, preto namiesto neho začali komzumovať cukrovinku v tvare trojuholníka, ktorá ho pripomínala. Červená fazuľka azuki navrchu dezertu slúžila údajne na odohnanie zlých síl.
Dusená chobotnička konzumovaná za studena s letnou zeleninou
S letným slnovratom je v Japonsku spojených veľa rôznych zvykov. Jedným z nich, udržiavaných v oblasti Kansai, je konzumácia jedál s použitím sezónnych chobotničiek, ktoré majú zabezpečiť dobrú úrodu a účinne predchádzať únave z horúčavy.
Sparená chobotnička s octovým želé
Obdobie dažďov sa v japončine nazýva cuju (梅雨). Prvý znak tohto slova (梅) označuje slivku a druhým znakom (雨) sa zapisuje slovo dážď. Existuje viacero teórií, prečo spojením práve týchto znakov vznikol termín na označenie obdobia dažďov. Najčastejšie sa stretávame s vysvetlením, že ide o dážď padajúci v období, kedy dozrievajú plody slivky. Dážď je takisto nevyhnutnou podmienkou pri pestovaní ryže. V minulosti sa zrážky padajúce v júni vyžívali pri zakladaní vlhkých ryžových polí. V súčasnosti však dochádza k zakladaniu ryžových polí, a teda k sadeniu ryže, skôr než v júni. Súvisí to s technologickým pokrokom a snahou o vyšľachtenie nových, odolnejších kultivarov ryže.
Spôsob, akým obyvatelia Japonska prežívajú obdobie dažďov, sa v priebehu rokov mení, ale jedna vec ostáva nezmenená. Je ňou ten deň, okamih, kedy dochádza v prírode k dôležitej zmene. Aj v súčasnosti pravidelná predpoveď počasia už roky informuje, v ktorý deň sa očakáva príchod obdobia dažďov do jednotlivých regiónov Japonska. Obyvatelia japonských ostrovov teda veľmi citlivo vnímajú a prežívajú všetky zmeny prírody.
V dnešný deň, t.j. 30. júna sa v šintoistických svätyniach naprieč Japonskom koná obrad zvaný Nagoši no óharae (夏越の大祓). Pod týmto obradom si možno predstaviť veľmi starý rituál letnej očisty. Počas neho sa božstvám vyjadruje vďaka za to, že nám umožnili prežiť uplynulý polrok v zdraví a držali nad nami ochrannú ruku. No predovšetkým ide o obrad, počas ktorého sa rituálne zbavujeme všetkých poškvŕn a znesvätení, ktoré v priebehu uplynulého polroka uľpeli na našej duši i tele. Zároveň prosíme, aby sme nasledujúci polrok prežili s nepoškvrneným srdcom. Zmienku o tomto obrade nájdeme už v starých mytologických príbehoch. Počas 8. storočia sa tento očistný rituál stal dôležitou súčasťou oficiálnych udalostí odohrávajúcich sa na cisárskom dvore. Konal sa vždy dvakrát do roka. Jeden raz v lete, kedy sa nazýval Nagoshi no óhare (夏越の大祓) – letný očistný rituál a druhý raz na sklonku roka, kedy sa nazýval Tošikoši no óharae (年越の大祓) – koncoročný očistný rituál.
V čase konania letných očistných obradov prichádzajú do šintoistických svätýň v každom regióne Japonska pútnici, medzi ktorými sa teší veľkej priazni rituál Činowa kuguri - prechádzanie vnútrom veľkého kruhu vyrobeného z trávy zvanej imperáta. Týmto rituálom si chcú pútnici očistiť dušu i telo a prosiť o zdravie. Ako možno vidieť na fotografii nižšie, pútnici prejdú vnútrom veľkého kruhu trikrát vľavo, trikrát vpravo a potom postupujú smerom k svätyni sa pomodliť. Pre Japoncov bolo už oddávna dôležité, aby sa pri prechode z jedného ročného obdobia do ďalšieho očistili od poškvŕn a znesvätení. Preto tento rituál prechodu vnútrom veľkého kruhu pre nich znamená pravidelné veľké upratovanie v srdci a v duši.
Počas obradov Nagoši no óharae, ktoré sa konajú 30. júna, sú veľmi obľúbené japonské cukrovinky, ktoré majú ochladzujúci účinok. Zároveň je jún sezónou pre chobotnice, preto vám predstavíme aj dva pokrmy z týchto morských živočíchov. Popisy jednotlivých pokrmov nájdete pri zodpovedajúcich fotografiách nižšie.
Činowa kuguri- prechádzanie vnútrom veľkého kruhu
Tento rituál súvisí s legendou o božstve zvanom Susanoo, ktoré ako symbol sily vystupuje v starých japonských mytologických príbehoch kroník Kodžiki a Nohonšoki (8.st.). Susanoo na znak vďaky človeku, ktorý ho prichýlil na noc, mu daroval kruh z trávy imperáta. Vďaka kruhu sa tomuto človeku vyhýbali choroby. Ľudstvo, ktoré v súčasnosti trápia rôzne choroby, by ich iste rado odohnalo takýmto liečivým kruhom.
Japonské letá sú veľmi horúce s vysokou vlhkosťou vzduchu. Mnohým ľuďom sa vtedy zhoršuje zdravotný stav. Prostredníctvom pokrmov, ktoré sú nutrične bohaté a zároveň majú ochladzovací účinok, Japonci zdolávajú vyčerpávajúce leto.
Minazuki – tradičná japonská cukrovinka
Ide o japonský dezert, ktorý sa zvykol konzumovať 30. júna v oblasti Kjóta s prianím pevného zdravia. V súčasnosti je obľúbený v celom Japonsku. V období Heian (8.-12.st.) sa na cisárskom dvore pestoval zvyk konzumovania ľadových kociek uchovávaných v ľadovniach, aby sa tak porazila letná horúčava. Pre bežných ľudí bol však ľad v tom čase nedostupnou komoditou, preto namiesto neho začali komzumovať cukrovinku v tvare trojuholníka, ktorá ho pripomínala. Červená fazuľka azuki navrchu dezertu slúžila údajne na odohnanie zlých síl.
Dusená chobotnička konzumovaná za studena s letnou zeleninou
S letným slnovratom je v Japonsku spojených veľa rôznych zvykov. Jedným z nich, udržiavaných v oblasti Kansai, je konzumácia jedál s použitím sezónnych chobotničiek, ktoré majú zabezpečiť dobrú úrodu a účinne predchádzať únave z horúčavy.
Sparená chobotnička s octovým želé