Aktivity veľvyslanca: Prednáška veľvyslanca Makota Nakagawu na ZŠ Javorová alej v Chorvátskom Grobe (27. 9. 2021)
2021/9/28
Dňa 27. septembra 2021 navštívil veľvyslanec Makoto Nakagawa ZŠ Javorová alej v Chorvátskom Grobe a poskytol jej žiakom prednášku o Japonsku. Podujatie sa uskutočnilo z podnetu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktoré ho oslovilo pri príležitosti Európskeho dňa jazykov pripadajúceho na 26. september.
Veľvyslanec Nakagawa vystúpil pred tridsiatkou žiakov vo veku cca. 11 - 13 rokov s prezentáciou o Japonsku, jeho histórii, geografii, kultúre, pamätihodnostiach, prírodných krásach, či gastronómii. Keďže sa podujatie konalo v rámci spomenutého Dňa jazykov, neopomenul ani japonský jazyk a s ním spojený zložitý systém písma – kandži, hiraganu a katakanu.
I napriek tomu, že žiaden zo žiakov ešte nenavštívil Japonsko, našli spoločne medzi krajinami množstvo paralel. Napríklad, že v Japonsku zaberajú pohoria veľkú časť (cca. 70 %) územia krajiny a japonské Alpy so snehom na končiaroch a výraznými skalnými útvarmi sú podobné Vysokým Tatrám, na ktoré je Slovensko právom hrdé. Žiakov tiež zaujal fakt, že i v Japonsku sa rovnako tak ako na Slovensku zachovalo množstvo hradov a zámkov.
Študentov však najviac zaujímalo japonské jedlo a veľmi dobre vedeli, čo môžu v Japonsku ochutnať - suši, rámen alebo knedličky gjóza. Veľvyslanec Nakagawa dúfal, že pre žiakov nebude cudzie ani jeho obľúbené jedlo unagi (japonský marinovaný úhor), ale bohužiaľ pre deti z krajiny bez mora, bol záhadou i samotný úhor.
Veľvyslanec Nakagawa sa domnieva, že najdôležitejšou vecou pri prehlbovaní vzájomného priateľstva je zvyšovanie počtu mladých ľudí, ktorí sa zaujímajú o Japonsko a snažia sa ho čo najviac pochopiť. Ak bude mať preto v budúcnosti príležitosť, rád by pokračoval v obdobných prednáškových aktivitách na slovenských školách. Verí tiež, že sa počet mladých Slovákov, ktorí vycestujú do Japonska, bude v budúcnosti čo najviac zvyšovať.
Veľvyslanec Nakagawa vystúpil pred tridsiatkou žiakov vo veku cca. 11 - 13 rokov s prezentáciou o Japonsku, jeho histórii, geografii, kultúre, pamätihodnostiach, prírodných krásach, či gastronómii. Keďže sa podujatie konalo v rámci spomenutého Dňa jazykov, neopomenul ani japonský jazyk a s ním spojený zložitý systém písma – kandži, hiraganu a katakanu.
I napriek tomu, že žiaden zo žiakov ešte nenavštívil Japonsko, našli spoločne medzi krajinami množstvo paralel. Napríklad, že v Japonsku zaberajú pohoria veľkú časť (cca. 70 %) územia krajiny a japonské Alpy so snehom na končiaroch a výraznými skalnými útvarmi sú podobné Vysokým Tatrám, na ktoré je Slovensko právom hrdé. Žiakov tiež zaujal fakt, že i v Japonsku sa rovnako tak ako na Slovensku zachovalo množstvo hradov a zámkov.
Študentov však najviac zaujímalo japonské jedlo a veľmi dobre vedeli, čo môžu v Japonsku ochutnať - suši, rámen alebo knedličky gjóza. Veľvyslanec Nakagawa dúfal, že pre žiakov nebude cudzie ani jeho obľúbené jedlo unagi (japonský marinovaný úhor), ale bohužiaľ pre deti z krajiny bez mora, bol záhadou i samotný úhor.
Veľvyslanec Nakagawa sa domnieva, že najdôležitejšou vecou pri prehlbovaní vzájomného priateľstva je zvyšovanie počtu mladých ľudí, ktorí sa zaujímajú o Japonsko a snažia sa ho čo najviac pochopiť. Ak bude mať preto v budúcnosti príležitosť, rád by pokračoval v obdobných prednáškových aktivitách na slovenských školách. Verí tiež, že sa počet mladých Slovákov, ktorí vycestujú do Japonska, bude v budúcnosti čo najviac zvyšovať.
 |
 |
 |