Aktivity veľvyslanca: Stretnutie s riaditeľkou Univerzitnej knižnice v Bratislave a účasť na otvorení výstavy Najkrajšie knihy Slovenska 2020 (15. 7. 2021)
2021/7/16
Dňa 15. júla 2021 navštívil veľvyslanec Japonska Univerzitnú knižnicu v Bratislave, kde bol prijatý jej riaditeľkou pani Silviou Stasselovou.
Hoci v názve knižnice figuruje slovo “univerzitná”, nejedná sa o knižnicu, ktorá by bola súčasťou niektorej univerzity. Ide o reprezentatívnu knižnično-informačnú inštitúciu, ktoré je najstaršou a najväčšou vedeckou knižnicou na Slovensku. Budova, v ktorej sídli Univerzitná knižnica, slúžila istý čas ako miesto, kde zasadal Uhorský snem. Dialo sa tak v období, kedy sa Bratislava stala hlavným mestom Uhorska. Táto skutočnosť len podčiarkuje význam Univerzitnej knižnice. Medzi palácmi - šľachtickými sídlami, ktoré sú situované v bratislavskom starom meste, patrí historickej budove Univerzitnej knižnice určite primát.
S pani riaditeľkou Stasselovou hovoril veľvyslanec aj o japonskom kultúrnom grante, ktorý svojho času získala Univerzitná knižnica. Vďaka tejto finančnej pomoci bola v knižnici zriadená multimediálna študovňa. Prístroje a vybavenie tejto študovne sú však momentálne už zastarané a potrebovali by obnovu. Pani riaditeľka Stasselová zároveň vyjadrila záujem o spoluprácu v oblasti podpory informačných technológii, ktoré by zlepšili služby poskytované knižnicou.
Veľvyslanec si prezrel priestory knižnice, pričom mu bolo umožnené nahliadnuť aj do listín, spisov či tlačovín s úžasnou historickou hodnotou. Bola medzi nimi i zbierka rukopisov zapísaná do zoznamu UNESCO pamäť sveta. Prezrieť si mohol aj historické knihy opisujúce japonskú krajinu, ľudí, históriu či geografiu.
Po prehliadke knižnice sa veľvyslanec spolu s pani riaditeľkou Stasselovou presunuli na Ministerstvo kultúry, kde sa zúčastnili odovzdávania cien víťazom v rámci výstavy Najkrajšie knihy Slovenska 2020. Na slávnostnom oceňovaní bola prítomná aj ministerka kultúry Natália Milanová. Na Slovensku má oceňovanie najkrajších tlačených kníh, tak z hľadiska obsahu ako aj dizajnu obálky či ilustrácii, už vyše 20-ročnú tradíciu. Veľvyslanec vyjadril pri tejto príležitosti presvedčenie, že v dnešnej dobe, kedy sa už takmer všetko presúva do elektronickej a digitálnej formy, stále platí, že múdrosť ľudského rodu sa akumulovala cez knihy tlačené na papier po tom, čo prešla prísnym hodnotiacim okom svojho vydavateľa. Veľvyslanec preto vníma toto oceňovanie najkrajších kníh ako slovenskú túžbu prejavovať úctu tomuto historickému pozadiu.
Po ukončení oceňovania najkrajších kníh Slovenska sa veľvyslanec presunul do výstavnej siene Univerzitnej knižnice, kde sa zúčastnil aj samotného otvorenia výstavy nominovaných a ocenených kníh. Pani riaditeľka ho poprosila o krátky príhovor, v ktorom vyzdvihol, ako veľmi si váži zmysluplné oceňovanie tlačených kníh, ktoré odzrkadľuje vzťah Slovákov ku knihám.
Hoci v názve knižnice figuruje slovo “univerzitná”, nejedná sa o knižnicu, ktorá by bola súčasťou niektorej univerzity. Ide o reprezentatívnu knižnično-informačnú inštitúciu, ktoré je najstaršou a najväčšou vedeckou knižnicou na Slovensku. Budova, v ktorej sídli Univerzitná knižnica, slúžila istý čas ako miesto, kde zasadal Uhorský snem. Dialo sa tak v období, kedy sa Bratislava stala hlavným mestom Uhorska. Táto skutočnosť len podčiarkuje význam Univerzitnej knižnice. Medzi palácmi - šľachtickými sídlami, ktoré sú situované v bratislavskom starom meste, patrí historickej budove Univerzitnej knižnice určite primát.
S pani riaditeľkou Stasselovou hovoril veľvyslanec aj o japonskom kultúrnom grante, ktorý svojho času získala Univerzitná knižnica. Vďaka tejto finančnej pomoci bola v knižnici zriadená multimediálna študovňa. Prístroje a vybavenie tejto študovne sú však momentálne už zastarané a potrebovali by obnovu. Pani riaditeľka Stasselová zároveň vyjadrila záujem o spoluprácu v oblasti podpory informačných technológii, ktoré by zlepšili služby poskytované knižnicou.
Veľvyslanec si prezrel priestory knižnice, pričom mu bolo umožnené nahliadnuť aj do listín, spisov či tlačovín s úžasnou historickou hodnotou. Bola medzi nimi i zbierka rukopisov zapísaná do zoznamu UNESCO pamäť sveta. Prezrieť si mohol aj historické knihy opisujúce japonskú krajinu, ľudí, históriu či geografiu.
Po prehliadke knižnice sa veľvyslanec spolu s pani riaditeľkou Stasselovou presunuli na Ministerstvo kultúry, kde sa zúčastnili odovzdávania cien víťazom v rámci výstavy Najkrajšie knihy Slovenska 2020. Na slávnostnom oceňovaní bola prítomná aj ministerka kultúry Natália Milanová. Na Slovensku má oceňovanie najkrajších tlačených kníh, tak z hľadiska obsahu ako aj dizajnu obálky či ilustrácii, už vyše 20-ročnú tradíciu. Veľvyslanec vyjadril pri tejto príležitosti presvedčenie, že v dnešnej dobe, kedy sa už takmer všetko presúva do elektronickej a digitálnej formy, stále platí, že múdrosť ľudského rodu sa akumulovala cez knihy tlačené na papier po tom, čo prešla prísnym hodnotiacim okom svojho vydavateľa. Veľvyslanec preto vníma toto oceňovanie najkrajších kníh ako slovenskú túžbu prejavovať úctu tomuto historickému pozadiu.
Po ukončení oceňovania najkrajších kníh Slovenska sa veľvyslanec presunul do výstavnej siene Univerzitnej knižnice, kde sa zúčastnil aj samotného otvorenia výstavy nominovaných a ocenených kníh. Pani riaditeľka ho poprosila o krátky príhovor, v ktorom vyzdvihol, ako veľmi si váži zmysluplné oceňovanie tlačených kníh, ktoré odzrkadľuje vzťah Slovákov ku knihám.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |