Aktivity veľvyslanca: Návšteva Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči (23. 6. 2021)
2021/6/24
Dňa 23. júna navštívil veľvyslanec Makoto Nakagawa Slovenskú knižnicu pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
Veľvyslanca prijal riaditeľ knižnice Ing. František Hasaj, ktorý ho hneď po príchode zaviedol k pamätnej sakure vysadenej pri príležitosti 100. výročia vzťahov medzi Japonskom a Slovenskou republikou v roku 2020. Spoločne pri nej odhalili pamätnú tabuľu vyhotovenú nielen v slovenskom a japonskom jazyku, ale i v Braillovom písme. Zdvorilostná návšteva pokračovala prehliadkou vybraných pracovísk knižnice. Veľvyslanec Nakagawa si prezrel napríklad nahrávacie štúdiá na výrobu zvukových kníh pre nevidiacich, ktoré sú vybavené špeciálnou technikou z grantu japonskej vlády, a ktorá napriek svojmu veku stále účinne funguje a pravidelne sa využíva.
I napriek tomu, že dostávame množstvo žiadostí zo strany rôznych slovenských inštitúcií a organizácií, v súčasnosti už bohužiaľ nie je na Slovensku možnosť túto grantovú pomoc čerpať. Pán veľvyslanec si plne uvedomuje, že možnosti a prostriedky veľvyslanectva na podporu a realizáciu kultúrnej diplomacie sú veľmi obmedzené. Vzhľadom na to je často zložité vybudovať si vzájomný vzťah pre plodnú spoluprácu, spoločne sa zapojiť do aktivít kultúrnej diplomacie a prispieť tak k ďalšiemu rozvoju priateľstvu medzi Japonskom a Slovenskou republikou.
Úprimne povedané slovami veľvyslanca, motto „robiť veci spoločne“ je dôležitým faktorom kultúrnej diplomacie, ale reálne sa mnoho dobrých nápadov bez „finančných zdrojov“ určených na tento účel bohužiaľ nepohne vpred. Keď sa pozrieme na kultúrne a sociálne projekty veľvyslanectiev jednotlivých krajín v Bratislave, najmä zastupiteľských úradov krajín EÚ bez ohľadu na ich veľkosť, darí sa im v spolupráci so súkromnými organizáciami realizovať pomerne rozsiahle a pozoruhodné aktivity. V tomto zmysle cítiť v spoločnosti ich silnú prítomnosť. Samozrejme, je to dané výškou ich rozpočtov na dané aktivity. Niektoré krajiny majú dokonca zriadené samostatné inštitúcie, ktoré zodpovedajú za kultúrnu diplomaciu oddelene od veľvyslanectiev. Odkedy začal veľvyslanec Nakagawa svoju misiu v Slovenskej republike, premýšľa nad spôsobmi, ako tento problém vyriešiť.
SKN, jediná svojho druhu na Slovensku, je špeciálnou knižnicou a aj vydavateľstvom periodických a neperiodických dokumentov v špeciálnych formách (Braillovo písmo, zvukové nahrávky, zväčšený typ čiernotlačového písma, digitálne texty, reliéfna grafika). Jej služby využívajú výhradne nevidiaci, slabozrakí a inak zdravotne postihnutí občania. Osobitosťou SKN je to, že všetky dokumenty si musí vyrobiť sama a až tak sú zaradené do knižničného fondu. Slovenskú knižnicu pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči a Veľvyslanectvo Japonska v SR spája i vďaka grantu japonskej vlády dlhoročné úprimné priateľstvo. I toto vybavenie má však svoju obmedzenú životnosť a bude časom potrebné ho aktualizovať. Veľvyslanec Nakagawa dúfa, že v tom čase už Veľvyslanectvo Japonska bude mať širšie možnosti na podporu a rozvoj kultúrnej diplomacie.
Veľvyslanca prijal riaditeľ knižnice Ing. František Hasaj, ktorý ho hneď po príchode zaviedol k pamätnej sakure vysadenej pri príležitosti 100. výročia vzťahov medzi Japonskom a Slovenskou republikou v roku 2020. Spoločne pri nej odhalili pamätnú tabuľu vyhotovenú nielen v slovenskom a japonskom jazyku, ale i v Braillovom písme. Zdvorilostná návšteva pokračovala prehliadkou vybraných pracovísk knižnice. Veľvyslanec Nakagawa si prezrel napríklad nahrávacie štúdiá na výrobu zvukových kníh pre nevidiacich, ktoré sú vybavené špeciálnou technikou z grantu japonskej vlády, a ktorá napriek svojmu veku stále účinne funguje a pravidelne sa využíva.
I napriek tomu, že dostávame množstvo žiadostí zo strany rôznych slovenských inštitúcií a organizácií, v súčasnosti už bohužiaľ nie je na Slovensku možnosť túto grantovú pomoc čerpať. Pán veľvyslanec si plne uvedomuje, že možnosti a prostriedky veľvyslanectva na podporu a realizáciu kultúrnej diplomacie sú veľmi obmedzené. Vzhľadom na to je často zložité vybudovať si vzájomný vzťah pre plodnú spoluprácu, spoločne sa zapojiť do aktivít kultúrnej diplomacie a prispieť tak k ďalšiemu rozvoju priateľstvu medzi Japonskom a Slovenskou republikou.
Úprimne povedané slovami veľvyslanca, motto „robiť veci spoločne“ je dôležitým faktorom kultúrnej diplomacie, ale reálne sa mnoho dobrých nápadov bez „finančných zdrojov“ určených na tento účel bohužiaľ nepohne vpred. Keď sa pozrieme na kultúrne a sociálne projekty veľvyslanectiev jednotlivých krajín v Bratislave, najmä zastupiteľských úradov krajín EÚ bez ohľadu na ich veľkosť, darí sa im v spolupráci so súkromnými organizáciami realizovať pomerne rozsiahle a pozoruhodné aktivity. V tomto zmysle cítiť v spoločnosti ich silnú prítomnosť. Samozrejme, je to dané výškou ich rozpočtov na dané aktivity. Niektoré krajiny majú dokonca zriadené samostatné inštitúcie, ktoré zodpovedajú za kultúrnu diplomaciu oddelene od veľvyslanectiev. Odkedy začal veľvyslanec Nakagawa svoju misiu v Slovenskej republike, premýšľa nad spôsobmi, ako tento problém vyriešiť.
SKN, jediná svojho druhu na Slovensku, je špeciálnou knižnicou a aj vydavateľstvom periodických a neperiodických dokumentov v špeciálnych formách (Braillovo písmo, zvukové nahrávky, zväčšený typ čiernotlačového písma, digitálne texty, reliéfna grafika). Jej služby využívajú výhradne nevidiaci, slabozrakí a inak zdravotne postihnutí občania. Osobitosťou SKN je to, že všetky dokumenty si musí vyrobiť sama a až tak sú zaradené do knižničného fondu. Slovenskú knižnicu pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči a Veľvyslanectvo Japonska v SR spája i vďaka grantu japonskej vlády dlhoročné úprimné priateľstvo. I toto vybavenie má však svoju obmedzenú životnosť a bude časom potrebné ho aktualizovať. Veľvyslanec Nakagawa dúfa, že v tom čase už Veľvyslanectvo Japonska bude mať širšie možnosti na podporu a rozvoj kultúrnej diplomacie.
 |
 |
 |
 |
 |