Aktivity veľvyslanca: Návšteva mesta Košice (4. 6. 2021)
2021/6/5
Dňa 4. júna 2021 navštívil veľvyslanec Nakagawa mesto Košice. Stalo sa tak prvýkrát, odkedy začal svoju diplomatickú misiu na Slovensku. Stretol sa a rokoval s predsedom Košického samosprávneho kraja Rastislavom Trnkom i s primátorom Košíc Jaroslavom Polačekom. Uskutočneniu tejto návštevy na východe Slovenska sa veľvyslanec veľmi potešil, lebo ju plánoval vykonať už pri svojom príchode na Slovensko. Druhá vlna pandémie koronavírusu, ktorá útočila od jesene minulého roka až po tohtoročný máj, však znemožnila akýkoľvek presun v rámci Slovenska, preto veľvyslanec mohol zrealizovať návštevu Košíc až po uvoľnení protipandemických opatrení.
Na východ Slovenska zavítal veľvyslanec na pozvanie košického župana Rastislava Trnku. Avšak ešte pred stretnutím s ním symbolicky polial vedno s primátorom Polačekom sakurové stromy, ktoré boli v meste vysadené minulý rok pri príležitosti 100.výročia nadviazania vzťahov medzi Japonskom a vtedajším Československom. Potom sa spoločne odobrali do budovy historickej radnice, kde zotrvali v neformálnom rozhovore.
Počas neho sa veľvyslanec dozvedel, že Košice, ktoré ležali na dôležitej spojnici obchodných ciest medzi Uhorskom a Poľskom, sa v 14.storočí tešili veľkej priazni panovníka Ľudovíta 1. Veľkého. Ten udelil mestu Veľké privilégium, čím ho povýšil na druhé najdôležitejšie mesto po Budíne. Zároveň mestu vystavil erbovú listinu, vďaka ktorej sa Košice stali prvým mestom, ktoré získalo svoj vlastný erb. Toto všetko svedčí o nesmiernej vyspelosti a ekonomickej dôležitosti vtedajších Košíc.
V súčasnosti je však v oblasti úrovne platov či zamestnanosti východ územia nesporne hendikepovaný v porovnaní so západom Slovenska. Primátor vysvetlil veľvyslancovi, že východné Slovensko si prešlo osobitým hospodárskym a kultúrnym vývojom, ktorý sa líšil od toho, ktorým sa vyvíjal západ územia Slovenska. Teraz však východ Slovenska trpí na nerovnosť v mnohých oblastiach v rámci celého Slovenska, v ktorom akoby sa všetko koncentrovalo predovšetkým v okolí Bratislavy. Primátor Polaček podrobne vysvetlil veľvyslancovi zložitosť celej problematiky.
Aj na stretnutí so županom Rastislavom Trnkom bolo veľvyslancovi objasnené pozadie problémov rozvoja východných regiónov, ale župan sa pri rokovaniach s veľvyslancom zameral predovšetkým na nasledujúce témy:
Od roku 1993, kedy sa Slovensko osamostatnilo, sa zameralo predovšetkým na rozvoj automobilového priemyslu. Avšak za posledné roky sledujeme, že trh práce pre sily do automobilového priemyslu naráža na svoje limity, zároveň sa zvyšujú mzdy, v dôsledku čoho už doterajší model rozvoja prestáva byť aplikovateľný. Preto i slovenská vláda si je dostatočne vedomá, že prichádza úloha posunúť sa k rozvoju turizmu a znalostnej ekonomiky, v čom by chcelo byť aj Veľvyslanectvo Japonska nápomocné.
Na východ Slovenska zavítal veľvyslanec na pozvanie košického župana Rastislava Trnku. Avšak ešte pred stretnutím s ním symbolicky polial vedno s primátorom Polačekom sakurové stromy, ktoré boli v meste vysadené minulý rok pri príležitosti 100.výročia nadviazania vzťahov medzi Japonskom a vtedajším Československom. Potom sa spoločne odobrali do budovy historickej radnice, kde zotrvali v neformálnom rozhovore.
Počas neho sa veľvyslanec dozvedel, že Košice, ktoré ležali na dôležitej spojnici obchodných ciest medzi Uhorskom a Poľskom, sa v 14.storočí tešili veľkej priazni panovníka Ľudovíta 1. Veľkého. Ten udelil mestu Veľké privilégium, čím ho povýšil na druhé najdôležitejšie mesto po Budíne. Zároveň mestu vystavil erbovú listinu, vďaka ktorej sa Košice stali prvým mestom, ktoré získalo svoj vlastný erb. Toto všetko svedčí o nesmiernej vyspelosti a ekonomickej dôležitosti vtedajších Košíc.
V súčasnosti je však v oblasti úrovne platov či zamestnanosti východ územia nesporne hendikepovaný v porovnaní so západom Slovenska. Primátor vysvetlil veľvyslancovi, že východné Slovensko si prešlo osobitým hospodárskym a kultúrnym vývojom, ktorý sa líšil od toho, ktorým sa vyvíjal západ územia Slovenska. Teraz však východ Slovenska trpí na nerovnosť v mnohých oblastiach v rámci celého Slovenska, v ktorom akoby sa všetko koncentrovalo predovšetkým v okolí Bratislavy. Primátor Polaček podrobne vysvetlil veľvyslancovi zložitosť celej problematiky.
Aj na stretnutí so županom Rastislavom Trnkom bolo veľvyslancovi objasnené pozadie problémov rozvoja východných regiónov, ale župan sa pri rokovaniach s veľvyslancom zameral predovšetkým na nasledujúce témy:
- Lepšie spropagovanie pamiatok zaradených do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO a iných historicky príťažlivých lokalít Košického kraja pre japonských turistov
- Prostredníctvom japonských fabrík a firiem už etablovaných v košickom regióne prilákať ďalšie japonské spoločnosti, a tak ešte väčšmi prehĺbiť vzájomnú slovensko-japonskú spoluprácu
Od roku 1993, kedy sa Slovensko osamostatnilo, sa zameralo predovšetkým na rozvoj automobilového priemyslu. Avšak za posledné roky sledujeme, že trh práce pre sily do automobilového priemyslu naráža na svoje limity, zároveň sa zvyšujú mzdy, v dôsledku čoho už doterajší model rozvoja prestáva byť aplikovateľný. Preto i slovenská vláda si je dostatočne vedomá, že prichádza úloha posunúť sa k rozvoju turizmu a znalostnej ekonomiky, v čom by chcelo byť aj Veľvyslanectvo Japonska nápomocné.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |