Japonský jazyk a základná konverzácia

2015/6/1
     Písaná japončina využíva tri typy znakov. Napriek tomu, že japonský jazyk je úplne odlišný od čínskeho, pôvodné znaky vznikli pred tisíckami rokov práve v Číne. Staré čínske znaky sa nazývajú kandži a pôvodne mali formu obrázku. Postupom času sa obrázky menili a prestávali sa podobať na pôvodné objekty. Dnešné kanji reprezentujú význam slov alebo ich častí. V bežnom živote sa používa asi 2000 znakov kanji. V základnej škole sa deti učia 1006 znakov a na nižšej strednej škole ďalších 939.

     Popri kanji Japonci používajú dve sady fonetických znakov, hiragana a katakana. Obidve sady vznikli z kandži. Každá pozostáva zo 46 znakov, ktoré reprezentujú slabiky (väčšinou tvorené samohláskou a spoluhláskou). Hiragana sa spolu s kandži používa na písanie bežných japonských slov. Katakanou sa píšu slová cudzieho pôvodu, cudzie mená, názvy cudzích miest, zvieracie a iné zvuky.

     V Japonsku sa hovorí mnohými nárečiami, ktoré sa nazývajú hógen. V rôznych dialektoch sa používajú rôzne pomenovania pre tú istú vec. Líšia sa i prízvukom, intonáciou, koncovkami slovies a prídavných mien. Napriek regionálnym jazykovým odlišnostiam sa Japonci nemajú problém medzi sebou dohovoriť.
 

TABUĽKA ZNAKOV HIRAGANY A KATAKANY

Kľúč

hiragana

zvuk

katakana

ぱ

Pa

パ

ば

Ba

バ

だ

Da

ダ

ざ

Za

ザ

が

Ga

ガ

ん

N

ン

わ

Wa

ワ

ら

Ra

ラ

や

Ja

ャ

ま

Ma

マ

は

Ha

ハ

な

Na

ナ

た

Ta

タ

さ

Sa

サ

か

Ka

カ

あ

A

ア

ぴ

Pi

ピ

び

Bi

ビ

ぢ

Dži

ヂ

じ

Dži

ジ

ぎ

Gi

ギ

 

 

り

Ri

リ

 

み

Mi

ミ

ひ

Hi

ヒ

に

Ni

ニ

ち

Či

チ

し

Ši

シ

き

Ki

キ

い

I

イ

ぷ

Pu

プ

ぶ

Bu

ブ

づ

Zu

ヅ

ず

Zu

ズ

ぐ

Gu

グ

 

 

る

Ru

ル

ゆ

Ju

ユ

む

Mu

ム

ふ

Fu

フ

ぬ

Nu

ヌ

つ

Cu

ツ

す

Su

ス

く

Ku

ク

う

U

ウ

ぺ

Pe

ペ

べ

Be

ベ

で

De

デ

ぜ

Ze

ゼ

げ

Ge

ゲ

 

 

れ

Re

レ

 

め

Me

メ

へ

He

ヘ

ね

Ne

ネ

て

Te

テ

せ

Se

セ

け

Ke

ケ

え

E

エ

ぽ

Po

ポ

ぼ

Bo

ボ

ど

Do

ド

ぞ

Zo

ゾ

ご

Go

ゴ

 

を

Wo

ヲ

ろ

Ro

ロ

よ

Jo

ヨ

も

Mo

モ

ほ

Ho

ホ

の

No

ノ

と

To

ト

そ

So

ソ

こ

Ko

コ

お

O

オ

 

Základné japonské frázy:

 

1. Základná konverzácia

Dobrý deň: Konnichiwa (こんにちは)

Dobrý večer: Konbanwa (こんばんは)

Ako sa máte?: Gokigen Ikaga Desuka? (ごきげんいかがですか?)

Ďakujem: Arigatou (ありがとう)

Áno / Nie: Hai / Iie (はい/いいえ)

Prepáčte: Gomennasai (ごめんなさい)

Pomoc!: Tasukete! (たすけて!)

Ja som Slovák: Watashi wa Surobakia jin desu (わたしはスロバキアじんです)

Nehovorím po japonsky: Nihongo ga hanasemasen (にほんごがはなせません)

Hovoríte po anglicky?: Eigo wo hanashimasuka? (えいごをはなしますか?)

Hovorím po anglicky: Eigo ga ha nasemasu (えいごがはなせます)

Nerozumiem: Wakarimasen (わかりません)

Rozumiem: Wakarimasu (わかります)

Hovorte pomaly: Yukkuri hanashite kudasai (ゆっくりはなしてください)

Kde je nemocnica?: Byouin ha doko desuka (びょういんはどこですか?)

Kde je pošta?: Yubinkyoku ha doko desuka (ゆうびんきょくはどこですか?)

Kde je reštaurácia?: Resutoran ha doko desuka (レストランはどこですか?)

Kde je telefón?: Denwa ha doko desuka (でんわはどこですか?)

Kde je záchod?: Toire ha doko desuka (トイレはどこですか?)

Chcem kúpiť: Kaitai (かいたい)

Dajte mi ~: ~ wo kudasai (~をください)

Máte ~?: ~ ha arimasuka (~はありますか?)

Čo je to?: Sore ha nan desuka (それはなんですか?)

Koľko (to) stojí?: (Kore ha) ikura desuka ((これは) いくらですか)

 

2. Číslovky

0: zero/rei (ぜろ/れい)

1: ichi (いち)

2: ni (に)

3: san (さん)

4: shi/yon (し/よん))

5: go (ご)

6: roku (ろく)

7: shichi/nana (しち/なな)

8: hachi (はち)

9: kyuu (きゅう)

10: juu (じゅう)

20: ni-juu (にじゅう)

100: hyaku (ひゃく)

1,000: sen (せん)

10,000: man (まん)

 

3. V reštaurácii

jedálny lístok: menyu (メニュー)

predjedlá: zensai (ぜんさい)

polievka: su-pu (スープ)

hlavné jedlá: shusai (しゅさい)

prílohy: tukeawase (つけあわせ)

dezerty: deza-to (デザート)

ryba: sakana (さかな)

bravčové mäso: buta niku (ぶたにく)

hovädzie mäso: gyu niku (ぎゅうにく)

kuracie mäso: tori niku (とりにく)

soľ: shio (しお)

čierne korenie: kosho (こしょう)

cukor: sato (さとう)

ocot: su (す)

voda: mizu (みず)

víno: wain (ワイン)

pivo: biru (ビール)