Japonská kultúra
Tradičná kultúra
Medzi tradičné divadelné umenie, ktoré sa v Japonsku dodnes zachováva, patrí kabuki, nó, kjógen a bunraku. Všetky tieto formy sú zapísané v Zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
Kabuki je tradičná divadelná forma, ktorá vznikla na začiatku 17. storočia. Je zvláštne rytmom, v ktorom herci prednášajú svoje texty, extravagantnými kostýmami, okázalým líčením (kumadori) a použitím mechaniky na docielenie špeciálnych efektov. Líčenie podčiarkuje osobnosť a nálady postáv. Väčšina hier čerpá témy zo stredoveku, alebo z obdobia Edo. Hercami sú výlučne muži, ktorí zosobňujú i ženské postavy.
Divadlo Nó je najstaršou formou japonského hudobného divadla. Príbehy nie sú podávané len formou dialógu, ale aj spevom (utai), tancom a hudobným doprovodom (hajaši). Hlavný predstaviteľ, oblečený do farebného kostýmu z vyšívaného hodvábu, má zvyčajne na tvári lakovanú drevenú masku. Maska zobrazuje starého muža, ženu, božskú bytosť, ducha, alebo mladého chlapca.
Kjógen je klasické komické divadlo, ktoré je založené na vysokoštylizovanom konaní a replikách. Hrávalo sa v prestávkach na predstaveniach divadla Nó. Dnes je samostatným žánrom.
Čajová ceremónia (sadó alebo čadó) je vysoko prepracovaný spôsob prípravy zeleného čaju. Sadó však nie je len jeho rituálna príprava a servírovanie. Je to umenie, ktoré vyžaduje cit a široké vedomosti. Sadó je aj cestou hľadania zmyslu života a učí úcte k prírode.
Japonské umenie aranžovania kvetín (ikebana) má 700-ročnú tradíciu. Jej pôvod sa často odvodzuje od kvetinových obetí v budhistických chrámoch. Toto umenie sa vyvinulo z čisto dekoratívneho použitia kvetov. Každý element sa vyberá veľmi pozorne (rastliny, nádoba), usporiadanie každej vetvičky, listu či kvetu musí byť v harmónii s nádobou i okolím.
Vážna hudba sa do Japonska dostala zo západu. Je obľúbená u širokej verejnosti a koncerty sa konajú po celej krajine. Z Japonska pochádzajú mnohí slávni dirigenti (Seidži Ozawa), klaviristi, huslisti.
Japonská kinematografia sa teší svetovému záujmu od roku 1951, keď Akira Kurosawa získal Zlatého leva na Filmovom festivale v Benátkach. Pozitívne boli prijaté najmä diela režisérov Kendži Mizogučiho a Jasudžiro Ozu-a. V roku 1997 získal Zlatého leva v Benátkach i Takeši Kitano za HANA-BI a v roku 2003 mu bola udelená cena pre najlepšieho režiséra za film Zaitoči. Cenu Akadémie (Oscar) za najlepší cudzojazyčný film získala v roku 2009 snímka „Okuribito / Sprievodca“ režiséra Jódžiróa Takitu a v roku 2019 „Zlodeji“ režiséra Hirokazua Koreedu.
Anime (animované filmy), ktoré zabávajú japonské deti už od 60-tych rokov, sú dnes vyvážané do celého sveta. Medzi najobľúbenejšie patria Astro Boy, Doraemon, Sailor Moon a Dragonball Z. V roku 2003 získal režisér Hajao Mijazaki Oscara za svoj animovaný film Spirited Away (Cesta do fantázie) a film Howl´s Moving Castle (Zámok v oblakoch) získal cenu Osella na Filmovom Festivale v Benátkach v roku 2004. V roku 2009 získal film „Tsumiki no Ie Cenu / Dom z malých kociek“ Kunia Katóa Cenu Akadémie za najlepší krátkometrážny animovaný film.
Držiteľmi Nobelovej ceny za literatúru sú spisovatelia Jasunari Kawabata a Kenzaburó Óe. Medzi mladými Japoncami sú populárne diela Haruki Murakamiho a Banana Yošimotovej. Boli preložené do viacerých svetových jazykov.
Celosvetovo populárne sú tiež japonské animácie a komiksy ako Naruto, Dragon Ball a Doraemon alebo hry štýlu Final Fantasie, Super Mario, či Atsumare Animal Forest.