Šport
Populárne športy
Jedným z najpopulárnejších športov v je baseball. V Japonsku hrá 12 profesionálnych tímov. Šesť z nich hrá Centrálnu a šesť Pacifickú ligu. Počas sezóny tímy v oboch ligách odohrajú približne 140 zápasov. Na jej konci sa víťazi oboch líg stretnú vo finále, v Japan Series.
Populárny je aj amatérsky baseball. Japonskí školáci ho hrávajú v miestnych juniorských ligách alebo reprezentujú školské kluby. Dvakrát do roka sa koná stredoškolský šampionát, v ktorom víťazi jednotlivých kvalifikácií reprezentujú svoje prefektúry.
Futbal si v Japonsku získava stále viac prívržencov. V roku 1993 bola založená japonská profesionálna futbalová liga - J. League. K popularizácii prispeli aj Majstrovstvá sveta FIFA, ktoré v roku 2002 usporiadalo Japonsko spoločne s Južnou Kóreou.
Na Majstrovstvách sveta vo futbale v roku 2010 v Juhoafrickej republike sa Japonsko prebojovalo do osemfinále. Mnoho japonských hráčov následne prestúpilo do zahraničných tímov a pôsobia i v najvyšších európskych ligách. Japonsko má aj ženské futbalové ligy, no väčšina hráčok sú amatérky. V roku 2011 vyhrala japonská ženská reprezentácia Majstrovstvá sveta žien FIFA v Nemecku a na olympijských hrách v Londýne v roku 2012 získala striebornú medailu. V dôsledku toho sa postavenie ženského futbalu v Japonsku výrazne zlepšilo a zvýšil sa aj počet hráčok.
Tradičné japonské bojové umenia ako džudo, kendo, karate a aikido, sa zachovali najmä vďaka oduševneniu svojich prívržencov.
Kľúčom k úspechu v džude (v preklade džudo znamená „jemná cesta“) je využitie výhody súperovej sily na jeho porazenie. Džudo je populárne na celom svete a v roku 1964 bolo po prvýkrát zaradené medzi olympijské športy.
Japonský šerm, kendo, kráča v stopách džuda a získava si stále nových prívržencov. Bojovníci kendo nosia ochranné úbory pripomínajúce brnenie. Na útok a obranu používajú bambusový meč.
Karate sa do Japonska dostalo z Číny a začalo sa rozvíjať najskôr v kráľovstve Rjúkjú (Okinawa). Karatisti nenosia ochranný odev a bojujú bez zbraní, nohami a rukami.
Sumo
Národným športom v Japonsku je sumo, ktorého história sa začala písať pred asi 1500 rokmi. Pôvodne bolo súčasťou rôznych náboženských ceremónií a poďakovaní za dobrú úrodu. Dodnes sa v sume zachovávajú mnohé tradície a rituály. Zápasníci sumo (rikiši) si češú vlasy do tradičných účesov starých bojovníkov a obliekajú si len špeciálny hodvábny opasok mawaši. Bojujú holými rukami. Väčšina zápasníkov váži 100 až 200 kilogramov. Zápasy sa odohrávajú v ringu dóhjó s priemerom 4,5 metra. Zápas končí, keď sa jeden zo zápasníkov dotkne zeme inou časťou svojho tela než chodidlom alebo je vytlačený protivníkom z kruhu. Pravidlá sú jednoduché, ale existuje až 80 možností ako zvíťaziť. Profesionálne turnaje sa konajú šesťkrát do roka a každý trvá 15 dní. Sumo je populárne aj v zahraničí, venujú sa mu aj cudzinci a zápasníci podnikajú turné po mnohých krajinách sveta.
Olympijské hry
Amatérsky šport sa v Japonsku teší veľkej obľube a krajina vždy vysiela početnú výpravu na Olympijské hry. Na hrách v Tokiu v roku 2021 sa zúčastnilo 583 japonských atlétov, do Pekingu v roku 2022 ich bolo vyslaných 124. Japonsko hostilo olympijské hry už štyrikrát. Prvé hry organizované na ázijskom kontinente sa konali v Tokiu v roku 1964. Neskôr Japonsko usporiadalo zimné olympijské hry v Sappore v roku 1972 a v Nagane v roku 1998. V roku 2021 sa letné olympijské hry vrátili späť do Tokia.
Športy populárne medzi deťmi
Japonské deti sa venujú športom v škole i vo svojom voľnom čase. Najpopulárnejšími športmi medzi chlapcami sú futbal a baseball. Dievčatá preferujú tenis a tanec. Obľúbené je aj plávanie.