Politický systém

     Japonská ústava, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1947, stojí na troch základných princípoch: suverenita ľudu, dodržiavanie základných ľudských práv a zrieknutie sa vojny. Ústava zaručuje nezávislosť troch vládnych mocí - zákonodarnej (parlament), výkonnej (vládny kabinet) a súdnej (sústava súdov).

     Japonský parlament je najvyšším orgánom štátnej moci a jediným zákonodarným orgánom štátu. Skladá sa zo 465 člennej dolnej snemovne (Snemovňa reprezentantov) a z 248 člennej hornej snemovne (Snemovne zastupiteľov). Japonskí občania získavajú volebné právo dovŕšením 18 rokov.

     Japonsko má parlamentný systém vlády, ktorý je porovnateľný s Kanadou a Veľkou Britániou. Na rozdiel od USA a Francúzska, japonskí občania si nevolia prezidenta. Členovia parlamentu volia premiéra z vlastných radov. Vláda, ako výkonný orgán, zodpovedá parlamentu.

     Súdna moc je v rukách Najvyššieho súdu a nižších súdov (vyššie súdy, obvodné súdy,... atď.). Na čele Najvyššieho súdu stojí jeho predseda a 14 ďalších sudcov, ktorí sú ustanovení vládou. Väčšinou káuz sa zaoberajú obvodné súdy. V krajine ďalej existujú špeciálne súdy, ktoré sa zaoberajú napríklad porušením dopravných predpisov. V roku 2009 bol v Japonsku zavedený systém porotcov. V tomto systéme sa šesť náhodne vybraných občanov starších než 20 rokov zúčastňuje súdneho konania v pozícii porotcu po boku troch profesionálnych sudcov. Majú za úlohu nezávisle rozhodovať o vine a nevine obžalovaného v trestných prípadoch na okresných súdoch.

     V Japonsku je 47 prefektúrnych a mnoho obecných samospráv. Zodpovedajú za školstvo, sociálne veci, výstavbu a údržbu infraštruktúry, verejnoprospešné činnosti. Pri plnení svojich povinností sa dostávajú do blízkeho kontaktu s miestnymi obyvateľmi. Tí si svojich regionálnych zástupcov volia v komunálnych voľbách.