Japonský školský systém
Učebné osnovy
Japonské deti nastupujú do prvého ročníka základnej školy v apríli po dovŕšení šiestich rokov. V bežnej triede sa učí 30 – 40 detí. Základnými predmetmi sú japonský jazyk, matematika, prírodovedné a spoločenskovedné predmety, hudobná výchova, výtvarná a umelecká výchova, telesná výchova a náuka o vedení domácnosti (deti sa tu učia základom varenia a ručných prác). V súčasnosti sa jasne zvyšuje počet základných škôl ponúkajúcich výučbu anglického jazyka. Školy využívajú výpočtovú techniku a väčšina je pripojená na Internet.
Žiaci sa oboznamujú s tradičnými japonskými umeniami ako je šodó (kaligrafia) či haiku. Šodó je umelecké písanie kandži (znaky, ktoré sa používajú v niekoľkých krajinách východnej Ázie a majú svoj vlastný význam) a kany (fonetické znaky odvodené z kandži) štetcom a tušom.
Haiku je špecifickou formou japonskej poézie. Vznikla približne pred 400 rokmi. Ide o krátky, 17 slabičný útvar, ktorý je rozdelený do troch 5 – 7 – 5 slabičných veršov. Na sprostredkovanie hlbokých myšlienok čitateľovi haiku využíva jednoduché metafory.
V japonských školách sú žiaci rozdelení do menších skupín, ktoré sa zapájajú do rôznych aktivít. Súčasťou výučby je napríklad upratovanie tried, chodieb i celého školského areálu. V mnohých základných školách sa žiaci stravujú spoločne v triedach. Stravu pripravuje škola alebo miestne „školské stravovacie centrum“. Malé skupiny žiakov sa striedajú v službách a obsluhujú svojich spolužiakov. Školské obedy sú veľmi obľúbené. Pozostávajú zo širokého sortimentu zdravých a výživných jedál.
Počas roka školy organizujú mnoho podujatí. Žiaci napríklad súťažia v preťahovaní sa lanom a štafetových pretekoch počas športových dní, navštevujú historické pamiatky, poriadajú umelecké a kultúrne festivaly, na ktorých deti vystupujú. Žiaci najvyšších ročníkov základných, nižších a vyšších stredných škôl chodia na niekoľkodňové výlety do kultúrnych centier ako Tókio a Nara alebo do lyžiarskych stredísk. Väčšina študentov nižších a vyšších stredných škôl nosí školské uniformy. Chlapci nosia nohavice a saká so stojatým golierom, dievčatá kabátik a sukňu v námorníckom štýle.
Takmer všetci študenti nižších stredných škôl sa zúčastňujú na mimoškolských klubových aktivitách podľa vlastného výberu (športové, hudobné, umelecké, vedecké... atď.).
Medzi chlapcami je mimoriadne populárny baseball. Obľubu si postupne získava futbal. Kluby džuda, tradičného bojového umenia, navštevujú rovnako dievčatá i chlapci možno aj preto, aby sa vyrovnali slávnym japonským džudistom, ktorí vybojovali mnoho medailí na majstrovstvách sveta a olympijských hrách. Ďalšie obľúbené športy sú tenis, basketbal, volejbal, gymnastika. V každom z týchto športov školy súperia na regionálnej úrovni.
Z kultúrne orientovaných klubov spomeňme aspoň kluby go. Go je strategická stolová hra, ktorá sa hrá s čiernymi a bielymi kameňmi. Popularita hry stúpla po tom, čo o nej vyšla manga (kniha komiksov). Inými obľúbenými kultúrnymi aktivitami žiakov a študentov sú spevácke zbory, umelecké krúžky, dychové orchestre, krúžky ikebany a čajového obradu.