Marcel Kopera (absolvent programu Japan Foundation: Japonský jazykový program pre vynikajúcich študentov zo zahraničia pre rok 2014)
2015/8/20
Som samouk japonského jazyka, ktorému bola po roku a pol štúdia poskytnutá šanca splniť si životný sen. Samotné vyrovnanie sa s tým faktom, že cestujem do Japonska mi dalo zabrať. Ja, čo som nikdy nebol ďalej ako v Turecku, mám teraz precestovať celý Euroázijský kontinent? Než som sa stihol spamätať a duševne pripraviť sedel som v lietadle smerujúcom do Osaky. Po príchode som sa hneď v mieste terminálov stretol s pár budúcimi spolužiakmi, ktorí vyzerali rovnako zmätene ako ja, čo ma mierne upokojilo. Keď sa naša skupina rozrástla na štyroch ľudí, boli sme pripravený čeliť nástrahám, ktoré ponúka cesta vlakom a následne autobusom do inštitútu, kde mali začať dva najkrajšie týždne v živote.
Keďže bolo leto v plnom prúde a ja som sa nachádzal na juhozápad od hlavného mesta, prvá vec, ktorá ma šokovala bola obrovská vlhkosť. Vedel som, že je v Japonsku vlhšie ako u nás, avšak nemyslel som si, že to bude rovnaký pocit ako keď som prestupoval v Turecku. Hoci bol večer a slnko už dávno zapadlo pripadal som si ako na letnej dovolenke niekde v južnej turistickej destinácií.
Inštitút v ktorom sme sa učili a boli ubytovaní sa nachádzal v Osake, iba pár kilometrov od kansaiského medzinárodného letiska. Z toho dôvodu som mal vždy nádherný pohľad z okna. A aj keď sa jednalo iba o akési predmestie, oproti stála obrovská budova, akej na Slovensku niet a hneď vedľa vždy farebne rozsvietené Ruské koleso. Tieto stavby som neskôr používal ako orientačné body, pri mojich potulkách na bicykli po okolí.
Hneď druhý deň sme dostali obrovské množstvo materiálov a iba ich preštudovanie mi zabralo skoro celé poobedie. Doobeda som mal ale dostatok pohybu, pretože hneď na úvod prišla prechádzka po inštitúte a rôzne zoznamovacie aktivity.
Program, ktorý sme dostali bol naozaj pestrý. Pedagógovia sa očividne naozaj snažili, aby sme z našich dvoch týždňov vyťažili naozaj maximum, čo sa týka kultúrnej aj jazykovej stránky. Obsahoval veľa známych turistických destinácií ako: Kjóto, Osaku, Hirošimu a podobne. Okrem návštevy pamiatok sme dostali aj pár dni voľna na osobné účely. Ja som ich spolu s novými priateľmi z inštitútu využil pri aktivitách, po ktorých túži každý kto sa učí japončinu. Navštevovali sme turistické atrakcie a kultúrne pamiatky podľa vlastného výberu, stretli sme sa s japonskými priateľmi, ktorých sme spoznali v našich krajinách, jedli japonskú kuchyňu, zúčastňovali sa na práve prebiehajúcich festivalov v okolí, vyskúšali si šinkansen, karaoke a podobne.
Popri všetkých zábavných aktivitách, nemôžeme zabudnúť ani na učenie. Vyučovanie bolo konštruované tak, aby sme používali japonský jazyk a zároveň sa dozvedeli niečo o ostatných spolužiakoch z celého sveta. Dokonca aj so študentkou z Česka a Poľska som sa bavil po japonsky, čo nám občas prišlo aj komické.
Zaujímavá skúsenosť bol Ryokan, alebo japonský tradičný hotel, kde sme ochutnali jedinečnosť tradičného jedla, dostali Yukatu a išli buď do horúcich prameňov alebo sa prejsť po Miyashime, čo je ostrov známi svojimi svätyňami, chrámami a samozrejme srncami. V tej chvíli som mal pocit ako keby som cestoval v čase do dôb tesne po reforme Meidži. Domy, atmosféra, naše oblečenie, všade prítomné srnce, blízkosť prírody, žiadne autá, telefón bez signálu, všetko len umocňovalo tento pocit. Naozaj odporúčam pre niekoho, kto chce ochutnať aj niečo z tradičného Japonska.
V neposlednej rade to bol tiež home visit, ktorého sme sa zúčastnili po dvojiciach. Ja a môj priateľ z Laosu sme dostali japonskú rodinu s dvoma malými deťmi, čo bol zážitok už sám o sebe. Navštívili sme s nimi tzv. nagashi soumen, čo zasa iba prispelo k osobnému priblíženiu sa kultúre tejto pestrej krajiny. Večer sme sa stali na chvíľku súčasťou rodiny, keď sme si spolu piekli takoyaki a hneď po tom sme sa išli pozrieť na jeden z mnohých letných ohňostrojov.
Ku koncu kultúrneho pobytu sme od inštitútu dostali zadarmo niekoľko kníh/učebníc podľa vlastného výberu, aby sme aj po skončení pobytu, mohli rozvíjať svoje jazykové znalosti.
Pobyt ako taký hodnotím veľmi dobre. Pevne verím, že nie iba mne, ale aj ostaním účastníkom sa s jeho pomocou podarilo prehĺbiť nie len jazykové, ale aj kultúrne znalosti o tejto krajine. S postupom času môžem tiež tvrdiť, že pedagógom sa podarilo motivovať väčšinu z nás, keď nie všetkých, k ďalšiemu štúdiu a prekonávaní pomyselných latiek JLPT úrovní.
Kdekoľvek sa teraz po svojej izbe rozhliadnem, všade môžem vidieť úlomky spomienok vo forme desiatok vecí, ktoré som si z Japonska priniesol. Tiež som bol vďaka pobytu schopný nadviazať nové kontakty, ktorých nie je nikdy dosť. A pretože sa tento rok hodlám sťahovať do Japonska, títo ľudia mi budú určite ako veľká opora pri mojich prvých krokoch v neznámo-známej krajine.
Keďže bolo leto v plnom prúde a ja som sa nachádzal na juhozápad od hlavného mesta, prvá vec, ktorá ma šokovala bola obrovská vlhkosť. Vedel som, že je v Japonsku vlhšie ako u nás, avšak nemyslel som si, že to bude rovnaký pocit ako keď som prestupoval v Turecku. Hoci bol večer a slnko už dávno zapadlo pripadal som si ako na letnej dovolenke niekde v južnej turistickej destinácií.
Inštitút v ktorom sme sa učili a boli ubytovaní sa nachádzal v Osake, iba pár kilometrov od kansaiského medzinárodného letiska. Z toho dôvodu som mal vždy nádherný pohľad z okna. A aj keď sa jednalo iba o akési predmestie, oproti stála obrovská budova, akej na Slovensku niet a hneď vedľa vždy farebne rozsvietené Ruské koleso. Tieto stavby som neskôr používal ako orientačné body, pri mojich potulkách na bicykli po okolí.
Hneď druhý deň sme dostali obrovské množstvo materiálov a iba ich preštudovanie mi zabralo skoro celé poobedie. Doobeda som mal ale dostatok pohybu, pretože hneď na úvod prišla prechádzka po inštitúte a rôzne zoznamovacie aktivity.
Program, ktorý sme dostali bol naozaj pestrý. Pedagógovia sa očividne naozaj snažili, aby sme z našich dvoch týždňov vyťažili naozaj maximum, čo sa týka kultúrnej aj jazykovej stránky. Obsahoval veľa známych turistických destinácií ako: Kjóto, Osaku, Hirošimu a podobne. Okrem návštevy pamiatok sme dostali aj pár dni voľna na osobné účely. Ja som ich spolu s novými priateľmi z inštitútu využil pri aktivitách, po ktorých túži každý kto sa učí japončinu. Navštevovali sme turistické atrakcie a kultúrne pamiatky podľa vlastného výberu, stretli sme sa s japonskými priateľmi, ktorých sme spoznali v našich krajinách, jedli japonskú kuchyňu, zúčastňovali sa na práve prebiehajúcich festivalov v okolí, vyskúšali si šinkansen, karaoke a podobne.
Popri všetkých zábavných aktivitách, nemôžeme zabudnúť ani na učenie. Vyučovanie bolo konštruované tak, aby sme používali japonský jazyk a zároveň sa dozvedeli niečo o ostatných spolužiakoch z celého sveta. Dokonca aj so študentkou z Česka a Poľska som sa bavil po japonsky, čo nám občas prišlo aj komické.
Zaujímavá skúsenosť bol Ryokan, alebo japonský tradičný hotel, kde sme ochutnali jedinečnosť tradičného jedla, dostali Yukatu a išli buď do horúcich prameňov alebo sa prejsť po Miyashime, čo je ostrov známi svojimi svätyňami, chrámami a samozrejme srncami. V tej chvíli som mal pocit ako keby som cestoval v čase do dôb tesne po reforme Meidži. Domy, atmosféra, naše oblečenie, všade prítomné srnce, blízkosť prírody, žiadne autá, telefón bez signálu, všetko len umocňovalo tento pocit. Naozaj odporúčam pre niekoho, kto chce ochutnať aj niečo z tradičného Japonska.
V neposlednej rade to bol tiež home visit, ktorého sme sa zúčastnili po dvojiciach. Ja a môj priateľ z Laosu sme dostali japonskú rodinu s dvoma malými deťmi, čo bol zážitok už sám o sebe. Navštívili sme s nimi tzv. nagashi soumen, čo zasa iba prispelo k osobnému priblíženiu sa kultúre tejto pestrej krajiny. Večer sme sa stali na chvíľku súčasťou rodiny, keď sme si spolu piekli takoyaki a hneď po tom sme sa išli pozrieť na jeden z mnohých letných ohňostrojov.
Ku koncu kultúrneho pobytu sme od inštitútu dostali zadarmo niekoľko kníh/učebníc podľa vlastného výberu, aby sme aj po skončení pobytu, mohli rozvíjať svoje jazykové znalosti.
Pobyt ako taký hodnotím veľmi dobre. Pevne verím, že nie iba mne, ale aj ostaním účastníkom sa s jeho pomocou podarilo prehĺbiť nie len jazykové, ale aj kultúrne znalosti o tejto krajine. S postupom času môžem tiež tvrdiť, že pedagógom sa podarilo motivovať väčšinu z nás, keď nie všetkých, k ďalšiemu štúdiu a prekonávaní pomyselných latiek JLPT úrovní.
Kdekoľvek sa teraz po svojej izbe rozhliadnem, všade môžem vidieť úlomky spomienok vo forme desiatok vecí, ktoré som si z Japonska priniesol. Tiež som bol vďaka pobytu schopný nadviazať nové kontakty, ktorých nie je nikdy dosť. A pretože sa tento rok hodlám sťahovať do Japonska, títo ľudia mi budú určite ako veľká opora pri mojich prvých krokoch v neznámo-známej krajine.