Boris Kolář (absolvent štipendijného programu japonskej vlády Monbukagakusho (MEXT) pre absolventov ostatných odborov 2013 - 2015)
2015/8/20
Vďaka štipendiu japonskej vlády Monbukagakusho a Veľvyslanectvu Japonska v Slovenskej republike som mal možnosť splniť si jeden z mojich snov, študovať v Japonsku. Vybral som si Univerzitu v Hirošime, kde som následne strávil rok a pol ako „Research Student“ v odbore stavebné inžinierstvo, vodné stavby. Pred týmto pobytom som bol v Japonsku trikrát na pracovnej stáži v Osake počas letných prázdnin, takže som už na mnohé veci bol zvyknutý. Predsa však, štúdium na japonskej škole je veľmi špeciálny zážitok, ktorý sa so stážou alebo obyčajnou návštevou nedá porovnať. Každý deň človek trávi v prostredí, ktoré dovtedy poznal akurát z filmov. Všade naokolo tisíce mladých Japoncov, ktorí si vás obzerajú keď si myslia, že sa nedívate, tradičné japonské zvonenie, ktoré oznamuje začiatok vyučovania a do toho sa miešajú hlasné zvuky japonských cikád. Cestou do školy na bicykli som každé ráno prechádzal najskôr cez ryžové polia, ďalej cez cestu, ktorá viedla hustým lesom, uprostred ktorého sem-tam bola maličká svätyňa.. V lete potom japonskí kamaráti zobrali vodné skútre a popri grilovaní a vychutnávaní si výborného japonského piva na pláži sme sa vozili voľne kadiaľ sa nám zachcelo pomedzi mnohé z ostrovov v Japonskom Vnútornom mori.
Myslím, že každý kto Japonsko navštívil mal len dobré skúsenosti s japonskou pohostinnosťou, priateľskosťou a slušnosťou. Takisto aj mne, a to aj po dlhšej dobe strávenej v tejto krajine, stále prídu mnohé veci neuveriteľné, keď vidím na aké drobnosti dbajú a ako majú všetko premyslené, a takisto robia všetko preto aby vám vyšli ako cudzincovi v ústrety. Tieto maličkosti dokopy vytvorili u mňa akýsi pocit pohodlia a takej každodennej radosti napríklad už len z obyčajnej cesty do obchodu. Japonskí učitelia nás varovali, že vraj u mnohých študentov po pol roku, príde krátke štádium, kedy vám začne chýbať domov a budú vám tieto japonské maličkosti liezť na nervy. U niektorých študentov to tak aj naozaj bolo, ale ja som doteraz v rovnakom opojení ako keď som sem prišiel. Pred príchodom do Japonska som sám bol zvedavý, aké to tu bude časom. Musím však povedať, že vďaka úžasným ľuďom, ktorých som tu stretol, vďaka Japoncom ako aj mnohým zahraničným študentom, bol tento štipendijný pobyt nezabudnuteľná skúsenosť.
Po jeden a pol roku strávenom na Univerzite v Hirošime, uprostred džungle, kde uprostred kampusu sú dve jazerá a v škole sú výstražné tabule s varovaním ohľadne výskytu hadov, nastal čas presťahovať sa do Tokia za prácou, ktorú som si našiel rok vopred. Hľadanie práce bola sama o sebe veľmi zaujímavá kapitola. Tak ako všetko ostatné v Japonsku, je hľadanie práce organizované v podstate na celoštátnej úrovni. Mnohé kolá pohovorov a testov prebiehajú postupne a sú ukončené už rok pred nástupom do firmy. Nasledujúci rok potom v celej krajine všetci absolventi škôl začínajú pracovať v ten istý deň, prvého apríla. Tento mesiac teda pre mňa začala ďalšia veľmi vzrušujúca kapitola života v Japonsku. Tomu všetkému ale predchádzal úžasný pobyt v Hirošime, ktorý mi umožnil naučiť sa mnohému novému, užiť si naplno posledné študentské obdobie a tiež ma pripravil na to, aby som mohol úspešne pokračovať v práci a ďalej si vychutnávať túto skvelú krajinu.
Myslím, že každý kto Japonsko navštívil mal len dobré skúsenosti s japonskou pohostinnosťou, priateľskosťou a slušnosťou. Takisto aj mne, a to aj po dlhšej dobe strávenej v tejto krajine, stále prídu mnohé veci neuveriteľné, keď vidím na aké drobnosti dbajú a ako majú všetko premyslené, a takisto robia všetko preto aby vám vyšli ako cudzincovi v ústrety. Tieto maličkosti dokopy vytvorili u mňa akýsi pocit pohodlia a takej každodennej radosti napríklad už len z obyčajnej cesty do obchodu. Japonskí učitelia nás varovali, že vraj u mnohých študentov po pol roku, príde krátke štádium, kedy vám začne chýbať domov a budú vám tieto japonské maličkosti liezť na nervy. U niektorých študentov to tak aj naozaj bolo, ale ja som doteraz v rovnakom opojení ako keď som sem prišiel. Pred príchodom do Japonska som sám bol zvedavý, aké to tu bude časom. Musím však povedať, že vďaka úžasným ľuďom, ktorých som tu stretol, vďaka Japoncom ako aj mnohým zahraničným študentom, bol tento štipendijný pobyt nezabudnuteľná skúsenosť.
Po jeden a pol roku strávenom na Univerzite v Hirošime, uprostred džungle, kde uprostred kampusu sú dve jazerá a v škole sú výstražné tabule s varovaním ohľadne výskytu hadov, nastal čas presťahovať sa do Tokia za prácou, ktorú som si našiel rok vopred. Hľadanie práce bola sama o sebe veľmi zaujímavá kapitola. Tak ako všetko ostatné v Japonsku, je hľadanie práce organizované v podstate na celoštátnej úrovni. Mnohé kolá pohovorov a testov prebiehajú postupne a sú ukončené už rok pred nástupom do firmy. Nasledujúci rok potom v celej krajine všetci absolventi škôl začínajú pracovať v ten istý deň, prvého apríla. Tento mesiac teda pre mňa začala ďalšia veľmi vzrušujúca kapitola života v Japonsku. Tomu všetkému ale predchádzal úžasný pobyt v Hirošime, ktorý mi umožnil naučiť sa mnohému novému, užiť si naplno posledné študentské obdobie a tiež ma pripravil na to, aby som mohol úspešne pokračovať v práci a ďalej si vychutnávať túto skvelú krajinu.