O slovenskom víne (2. časť)

2016/2/4

Objem produkcie a spotreby

     Množstvo vína, ktoré sa vyrobí na Slovensku nie je vôbec veľké. Podľa štatistík z roku 2012 je to 369 tis. hektolitrov, čo je v porovnaní s najväčšími výrobcami vína, akými sú napríklad Taliansko alebo Francúzsko, menej ako 1%. Dokonca aj v porovnaní s Japonskom, ktoré ročne vyrobí 800 tis. hektolitrov, je to nízke číslo. Odhaduje sa, že na Slovensku pôsobí okolo 400 vinárskych podnikov. Japonská asociácia výrobcov vína má 109 členov, ale predpokladá sa, že v Japonsku operuje aj veľa vinárskych podnikov, ktoré nie sú členmi tohto združenia. Dá sa teda povedať, že slovenské vinárstva sú v priemere menšie ako japonské.
      A ako je na tom Slovensko so spotrebou vína? Celková spotreba je 842 tis. hektolitrov, čím Slovensku prislúcha 36. miesto na svete, pokiaľ ide o spotrebu na obyvateľa, Slovensko je 32. mieste. Mimochodom, Japonsko je v celkovej spotrebe na 17. a v spotrebe na obyvateľa na 75. mieste. Celková spotreba na Slovensku veľkým dielom prevyšuje objem produkcie (vyššie uvedených 369 tis. hektolitrov), ale chýbajúce množstvá Slovensko kompenzuje importom. Na druhej strane, takmer polovica domácej produkcie ide na export. Najvýznamnejšou destináciou je Česká republika, kde smeruje viac ako 90% slovenského exportu. Do Japonska Slovensko vyváža okolo 6 tis. litrov vína ročne.
     Podľa štatistík z roku 2012 bola spotreba vína na obyvateľa na Slovensku 15,36 litra, čo znamená, keď počítame, že jedna fľaša má objem 0,75 l, že Slováci vypijú 20 fliaš ročne, resp. 1,7 fľaše mesačne. Samozrejme, v predchádzajúcom výpočte sú zahrnuté aj deti, takže môžeme predpokladať, že skutočná spotreba je vyššia.

* vyššie uvedené dáta týkajúce sa výroby a spotreby vychádzajú z údajov The Wine Institute http://www.wineinstitute.org/, dáta o zahraničnom obchode sú založené na štatistike Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Na tomto mieste je vhodné poznamenať, že podľa štatistiky WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie) z roku 2010, Slovensku patrí 10. priečka na svete pokiaľ ide o spotrebu alkoholických nápojov vo všeobecnosti (táto štatistika zahrňuje populáciu staršiu ako 15 rokov a jej základom je množstvo čistého alkoholu obsiahnuté v jednotlivých druhoch alkoholických nápojov). Je zaujímavosťou, že v rebríčku krajín s najvyššou spotrebou alkoholu na obyvateľa, ktorý mimochodom vedie Bielorusko, takmer všetky krajiny figurujúce v prvej desiatke sú krajiny strednej a východnej Európy. Pokiaľ ide o spotrebu jednotlivých druhov alkoholických nápojov na Slovensku, percentuálny pomer je nasledovný: pivo 30,1%, víno 18,3%, tvrdý alkohol (destiláty) 46,2%, ostatné 5,5%. Je vidno, že Slováci radi pijú i destiláty, pričom známe sú najmä slivovica (vyrábaná zo sliviek) a borovička (vyrábaná z plodov borievky). Obidva tieto destiláty sú silné, s obsahom alkoholu okolo 40%, avšak pri podomácky vyrobenej slivovici či borovičke je bežné, že obsahujú viac ako 50% alkoholu.

* štatistika WHO: http://www.who.int/substance_abuse/publications/global_alcohol_report/en/

Vinárske regióny
V zmysle vinárskeho zákona je Slovensko rozdelené na 6 hlavných oblastí výroby vína, pričom jednou z nich je napríklad Malokarpatská vinohradnícka oblasť. Každá oblasť sa ďalej delí na niekoľko menších podoblastí. Príslušná regionálna klasifikácia je uvedená na etikete každého vína vyrobeného na Slovensku. Z mapy je zrejmé, že oblasti kde sa produkuje víno sú sústredené v južnej časti krajiny. Sever Slovenska je poväčšine hornatý s pomerne chladnou klímou, takže podmienky na pestovanie a výrobu vína nie sú príliš vhodné, zato sa tu však darí výrobe destilátov napríklad z rôznych druhov ovocia.
Na juhovýchode krajiny sa nachádza vinohradnícka oblasť Tokaj, kde sa vyrába tokajské víno. Oblasť Tokaj sa rozprestiera na území Slovenska aj Maďarska, takže i na maďarskej strane existuje tokajský región. Historicky išlo pôvodne o jeden región, ale po prvej svetovej vojne, v dôsledku procesu povojnového usporiadania vzťahov, vtedajšie Uhorské kráľovstvo, ako porazená krajina, odstúpilo časť svojho územia Slovensku, a tak bol tokajský región rozdelený na slovenskú a maďarskú stranu. Tokajské víno si síce pravdepodobne väčšina ľudí spája s Maďarskom, ale faktom je, že sa vyrába aj na Slovensku. Slovenská vláda sa snaží, aby bol slovenský Tokajský vinohradnícky región zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva (Tokajský región na maďarskej strane už je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva).

Slovenské vinohradnícke oblasti

Návšteva vinárstiev
Jedným z príjemných zážitkov spojených s vínom je nepochybne návšteva vinárstiev. Na Slovensku sa každoročne na rôznych miestach konajú rozmanité slávnosti vína, ktoré sú okrem iného aj dobrou príležitosťou na návštevu vinárstiev. Dokonca aj niektoré poznávacie zájazdy z Japonska majú i návštevu vinární zahrnutú v programe.
Malokarpatská vinohradnícka oblasť sa teší popularite medzi turistami aj kvôli tzv. Malokarpatskej vínnej ceste. Nachádza sa v blízkosti Bratislavy a dĺžka trasy, ktorú pokrýva nie je ani 100 km, takže jej absolvovanie poskytuje príjemný zážitok. Pozdĺž Malokarpatskej vínnej cesty je situovaných mnoho miest a obcí, v ktorých sa vyrába víno. V presne určený víkend sa každoročne v máji a novembri koná špeciálne podujatie - ochutnávka vín, v rámci ktorého je možné navštíviť vinárstva nachádzajúce sa na Malokarpatskej vínnej ceste a vychutnať si víno z ich produkcie. Ja sám som sa zúčastnil na ochutnávke v novembri minulého roku. Po zaplatení vstupného poplatku dostanete pohárik na víno v látkovom vrecúšku, ktoré si zavesíte okolo krku, a potom takto vybavení, môžete zadarmo ochutnávať víno až v 120 vinárstvach, ktoré sú súčasťou Malokarpatskej vínnej cesty. Avšak, navštíviť všetkých 120 vinárstiev za dva dni by vyžadovalo nadľudské úsilie.


Malokarpatská vínna cesta mapa Malokarpatskej turistickej informačnej kancelárie v Modre http://www.tik.sk/kontakt/ilustracna-mapa/	látkové vrecúško s pohárikom na víno

Ďalšie nápoje, ktoré sa vyrábajú z hrozna
     Chcel by som Vám krátko predstaviť okrem vína aj ďalšie nápoje, ktoré sa na Slovensku vyrábajú z hrozna.
     Veľkej obľube sa teší Vinea. Ide o sýtený nealkoholický nápoj vyrábaný z hroznovej šťavy, ktorý si svoju popularitu získal kvôli príjemnej osviežujúcej chuti. Vineu vymysleli Slováci v 70. rokoch minulého storočia.
     Každoročne, zhruba v priebehu septembra až októbra, sa na trhu objavuje burčiak. Ide vlastne o hroznový mušt stále v procese kvasenia, teda ešte pred tým, ako sa stane plnohodnotným vínom. Pomenovania môžu byť rôzne, nakoľko sa rovnaký nápoj vyrába i v iných krajinách strednej a východnej Európy a aj v Nemecku. Burčiak sa vyrába z hrozna zo zberu v aktuálnom roku a chutí sladko, pretože sa konzumuje vlastne v počiatočnej fáze výroby vína, teda v období od jedného týždňa do 10 dní od začiatku kvasenia. Burčiak sa pije ľahko, keďže obsahuje iba okolo 5% alkoholu, ale človek, ktorý si nedá pozor a vypije naraz veľa pohárikov sa môže potom stretnúť s ťažkosťami. Burčiak totiž stále aktívne kvasí, a keď kvasenie pokračuje aj v žalúdku, podnapitosť údajne dokáže človeka nečakane intenzívne zasiahnuť. Navyše som počul, že po pití burčiaku človek máva často na druhý deň „opicu“. Na druhej strane sa hovorí, že burčiak má prospešné účinky na pokožku a kardiovaskulárny systém. Keď príde obdobie burčiaku, predáva sa takpovediac na každom rohu, a veľa ľudí si ho rado kúpi, alebo vychutná vo vinárni. Zdá sa, že pitie burčiaku je sezónnou tradíciou.

apríl 2014
Akio Egawa
mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Japonska v Slovenskej republike