Inaugurácia novozvoleného prezidenta
Dňa 15. júna sa na Slovensku uskutočnila inaugurácia novozvoleného prezidenta. Stal sa ním 51- ročný Andrej Kiska. Od rozdelenia Československa v roku 1993 ide o štvrtého prezidenta v poradí. Jeho funkčné obdobie je päťročné.
V marci Kiska zvíťazil v prezidentských voľbách po prvýkrát. Prvé kolo týchto volieb sa odohralo 15. marca. Žiaden spomedzi 14 kandidátov v ňom však nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov, preto v súlade s ústavou prebehlo 29. marca druhé kolo volieb. Doň postúpili tí dvaja kandidáti, ktorí získali v prvom kole volieb najviac platných voličských hlasov. Okrem neskoršieho víťaza Kisku sa postupujúcim kandidátom stal i súčasný premiér Fico. V druhom kole zvíťazil Kiska s takmer 20% náskokom pred kandidujúcim Ficom.
Z hľadiska populácie je Slovensko so svojimi 5 400 000 obyvateľmi porovnateľné s ostrovom Hokkaidó alebo prefektúrou Hjógo. Osôb starších ako 18 rokov, a teda disponujúcich volebným právom, je v tejto krajine približne 4 400 000. Volebná účasť v deň volieb sa vyšplhala tesne nad 50%. To znamená, že k volebným urnám prišlo zhruba 2 200 000 voličov. Tí odovzdali 1 310 000 hlasov kandidátovi Kiskovi (59%) a zvyšných 890 000 hlasov bolo za kandidáta Fica (41%).
Prezidentská kandidatúra súčasného premiéra krajiny zatiaľ nemá na Slovensku precedens. Poslanci vládnej politickej strany Smer-SD tvoria väčšinu poslancov v parlamente. Strana sa ani nemusí deliť o politickú moc so žiadnou inou stranou. Hovorí sa, že premiér Fico, ktorý je predsedom strany Smer-SD, disponuje vodcovskými schopnosťami, teší sa verejnej popularite a má nespornú charizmu. Pri vysvetľovaní svojej motivácie kandidovať na prezidenta, uvádzal, že ňou chce posilniť vzájomnú spoluprácu prezidenta, vlády a parlamentu. Po neúspechu v prezidentských voľbách zotrváva i naďalej v doterajšej funkcii premiéra krajiny.
Kiska kandidoval v týchto voľbách ako občiansky kandidát bez príslušnosti k politickej strane. Ide síce o úspešného biznismena a filantropa, ktorý je verejnosti pomerne známy, ale bez politickej skúsenosti. Doteraz ani nezastával žiadnu verejnú funkciu. Ako hlavný dôvod, prečo sa Kiska stal víťazom prezidentských volieb, sa javí byť obava voličov z prílišnej akumulácie politickej moci v rukách strany Smer-SD v prípade, že by voľby vyhral Fico. Voliči dali radšej prednosť politikou nepošpinenému kandidátovi Kiskovi, u ktorého vnímali jeho príjemný šarm a od ktorého si sľubujú politickú zmenu.
Inaugurácia prezidenta sa odohrávala v Bratislave v koncertnej sále budovy Slovenskej filharmónie situovanej v centre mesta. Nový prezident bol uvedený do úradu na slávnostnej schôdzi Slovenskej národnej rady, ktorú zvolal jej predseda za účasti predsedníčky Ústavného súdu. Sála bola zaplnená členmi vlády, poslancami parlamentu, predsedami regionálnych samospráv. Pozvaní boli aj predstavitelia zahraničných diplomatických zborov, preto som sa na inaugurácii zúčastnil i ja.
Slávnostný akt inaugurácie otvorila skladba v podaní Slovenskej filharmónie. Potom do sály vstúpila čestná stráž. Vzápätí postupne vchádzali predseda parlamentu, predsedníčka Ústavného súdu, za zvuku fanfár dosluhujúci prezident a počas vztyčovania zástavy aj novozvolený prezident. Všetci štyria sa usadili na vyvýšenom mieste. Potom predniesol novozvolený prezident prísahu: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony. Sľubujem.” Text sľubu je predpísaný ústavou. Domnievam sa, že odvolávka na národnostné skupiny a etnické menšiny súvisí so skutočnosťou, že Slovensko je obklopené inými národmi a že na jeho území dlhodobo spoločne žili a miešali sa príslušníci rôznych národov a národností. Novozvolený prezident skladal sľub do rúk predsedníčky Ústavného súdu. Ústava uvádza, že odmietnutie sľubu alebo jeho rezervovaný prednes spôsobia anulovanie výsledku volieb. To znamená, že zloženie sľubu je pre úspešnú inauguráciu nového prezidenta nevyhnutnou podmienkou. Slávnostným sľubom sa akt inaugurácie ukončil a najvyšší predstavitelia štátu opúšťali sálu v opačnom poradí ako pri príchode do nej. Celý ceremoniál trval asi 40 minút.
 |
|
Prezident Kiska pri skladaní prezidentského sľubu
|
Napriek tomu, že i v Amerike je nastolený prezidentský systém, predsa sa od toho slovenského odlišuje. Americký prezident je najvyšším predstaviteľom výkonnej moci štátnej administratívy a má absolútne právomoci a kompetencie. Na Slovensku disponuje najvyššou výkonnou mocou premiér a prezident má skôr symbolickú funkciu. Ústava Slovenskej republiky definuje úlohu prezidenta ako hlavy štátu, ktorá reprezentuje krajinu, ako vrchného veliteľa ozbrojených síl, ako toho, kto menuje premiéra, kabinet ale i ďalších vysokých predstaviteľov z rôznych spoločenských sfér. Prezident má zároveň právo zvolať zasadnutie parlamentu, za špecifických podmienok môže parlament rozpustiť. Avšak všetko sú to právomoci viac-menej symbolického a formálneho charakteru. Prezident Slovenskej republiky podpisuje zákony, ktoré prijíma parlament a má právo ich vrátiť naspäť do parlamentu. Prostredníctvom týchto kompetencií dokáže prezident do istej miery vládu i parlament kontrolovať.
Prezident Kiska je nezvyčajným typom prezidenta. Totiž, ako som už uviedol, ide o podnikateľa a filantropa bez politických skúseností. Navyše, nie je členom žiadnej politickej strany a jasne deklaruje svoje stanovisko, že ani nemá v úmysle spájať sa s akýmkoľvek politickým spektrom. Všetci traja predchádzajúci prezidenti boli pôvodne politikmi. Až kým nedošlo k novelizácii ústavy v roku 1999, ktorá umožnila priamu voľbu prezidenta, bola slovenská hlava štátu volená poslancami parlamentu. Až do tejto novelizácie je ťažko predstaviteľné, že by parlament za prezidenta zvolil nováčika Kiskovho typu, t.j. bez politickej príslušnosti a s nulovými skúsenosťami z politiky.
Aj vo svojom inauguračnom prejave zdôraznil, že je nestranným a nadstraníckym prezidentom a s vládou a parlamentom bude spolupracovať, pokiaľ to bude na osoh celého národa. Kiska uviedol, že mnohí slovenskí občania boli vynechení z profitovania na ekonomickom rozvoji krajiny. Konštatoval, že korupcia a ignorovanie problémov sociálne slabších vrstiev sa stalo pre túto krajinu prirodzeným. V týchto bodoch sa Kiskov prejav javil ako typický prejav prezidenta bez politickej a straníckej príslušnosti. Po svojej inaugurácii podával prezident obed pre pozvaných hostí z radov sociálne znevýhodnených a slabších občanov. Som toho názoru, že i tento počin charakterizuje prezidenta Kisku.
Verím, že slová a činy prezidenta dokážu ovplyvniť zmýšľanie a pocity národa. Všetci budeme pozorne sledovať, ako bude prezident Kiska zastávať svoj post a akú zmenu prinesie slovenskej politike a spoločnosti.
jún 2014
Akio Egawa
Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Japonska v Slovenskej republike