Knižnica pre nevidiacich v Levoči
Nedávno som navštívil knižnicu pre nevidiacich, ktorá je situovaná práve v Levoči. Jej oficiálny názov je Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Matej Hrebenda bol od narodenia nevidiaci veršovník a hymnológ, ktorý žil v 19. storočí. Knižnica je príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry SR a jedinou inštitúciou svojho druhu na Slovensku.
Zohráva preto nenahraditeľnú úlohu v rámci celého Slovenska, pričom si intenzívne buduje kontakty i s ostatnými knižnicami. Z akéhokoľvek miesta na Slovensku je možné zapožičať si knihu v Braillovom písme či zvukovú nahrávku knihy bez poplatku. História tejto inštitúcie sa začala písať v roku 1946. Vtedy v Levoči vznikla prvá tlačiareň pre nevidiacich. Tá položila základný kameň súčasnej knižnice, ktorej vznik sa datuje rokom 1948. V súčasnosti je knižnica aktívna nielen na poli absenčných, prezenčných či zásielkových výpožičných služieb, ale vyrába a vydáva aj knihy v Braillovom písme, zvukové knihy i knihy s reliéfnou grafikou. V knižnici je zamestnaných okolo 50 pracovníkov. V jej susedstve sídli materská a základná škola pre nevidiacich a slabozrakých.
V čase mojej návštevy som si prezrel i priestory, kde sa vyrábajú knihy v Braillovom písme i tie zvukové. Priestor s nahrávacími zariadeniami mi pripomínal rozhlasové štúdio. Pri nahrávaní zvukových kníh s knižnicou údajne aktívne spolupracujú aj profesionálni herci. Zaujímavosťou je, že samotné nahrávacie zariadenie so zameraním na digitalizáciu zvuku v hodnote 50 miliónov jenov poskytla tejto inštitúcii pred takmer desiatimi rokmi japonská vláda v rámci programu pomoci krajinám ODA (Official Development Assistance). Tieto prístroje sa ešte stále využívajú. Dokonca sa v knižnici nachádza nástenka, ktorá poskytuje informácie o japonskej pomoci. Medzitým síce Slovensko vypadlo zo zoznamu ODA krajín vďaka svojmu rýchlemu ekonomickému rastu, ale ako som pochopil z ďakovných slov pána riaditeľa, vtedajšiu pomoc Japonska si tu stále veľmi cenia.
Knihy s reliéfnou grafikou umožňujú prostredníctvom dotyku pochopiť obrázok. Vyrábajú sa tak, že sa pôvodne dvojrozmerný obrázok zmení pomocou použitia plastových alebo iných materiálov na trojrozmerný. Na princípe tejto techniky reliéfnej grafiky je knižnicou vyrábaný i vysvetľujúci obrázkový materiál o kultúrnych pamiatkach UNESCO, ako aj kalendár určený aj na predaj. Tohtoročný kalendár je tematicky zameraný na slávne svetové stavby. V mesiaci december sa v ňom nachádza Chrám Asakusa v Tokiu. Knižnica Mateja Hrebendu pre nevidiacich udržiava čulé kontakty s podobnými inštitúciami v okolitých krajinách ako Poľsko, Maďarsko a Česko. Riaditeľ knižnice by rád podľa svojich slov nadviazal spoluprácu i s obdobnou japonskou knižnicou. Veľmi ma teší, že spomedzi mnohých krajín na svete by pán riaditeľ rád našiel partnerskú inštitúciu práve v Japonsku.
Minulý rok navštívili túto knižnicu aj Cisárske Výsosti princ a princezná Akišino. I ja by som rád prispel k prehĺbeniu vzájomných vzťahov medzi Slovenskou knižnicou Mateja Hrebendu pre nevidiacich a Japonskom.
I ja osobne by som rád prispel k prehĺbeniu vzťahov Domu umenia BIBIANA a Japonska.
 |
 |
 |
| Prehliadka obrázkových kníh pre nevidiacich s riaditeľom knižnice pánom Hasajom | Zvukové zariadenie darované japonskou vládou v rámci pomoci krajinám ODA |
Kalendár pre nevidiacich, ktorý vzrába knižnica |
marec 2014
Akio Egawa
mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Japonska v Slovenskej republike