6. časť: Slovenská kuchyňa (prvá časť) – bryndzové halušky
2016/9/30
Tak isto ako cudzincovi pri započutí slovného spojenia „japonské jedlo“ napadne zväčša suši alebo tempura, mnohým ľuďom sa ako to najreprezentatívnejšie slovenské jedlo vybavia bryndzové halušky. Halušky sa robia z nastrúhaných zemiakov, ktoré sa vyformujú do guľatého tvaru, čím pripomínajú talianske „gnocchi“. Následne sa podobne ako cestoviny varia vo vode. Po uvarení sa premiešajú s jemným syrom z ovčieho mlieka, teda s bryndzou , a pridá sa do nich chrumkavá slaninka.
Povedal by som, že pre Slovákov je syr niečo také ako pre Japoncov pasta miso. Obe predstavujú fermentované jedlá, ktorých každodenná konzumácia je zdraviu veľmi prospešná. Existujú rôzne druhy syrov a takisto i rôzne metódy ako ich servírovať, či už ako samostatné jedlo, alebo len za účelom ochutenia iných jedál. V slovenských obchodoch nájdeme širokú ponuku syrov a ľudia ich jedia naozaj v rôznych podobách. V prípade bryndzových halušiek ich hlavná ingrediencia - bryndzový syr vzniká z čerstvo nadojeného ovčieho mlieka. Z tohto dôvodu je veľmi ťažké jesť bryndzu inde ako na Slovensku, a to aj napriek vyspelým chladiacim technológiám. Bryndza preto predstavuje vskutku naozajstnú miestnu chuť.
Ako si môžete všimnúť na fotke, halušky vyzerajú na pohľad ako jednoduché a „skromné“ jedlo. Popravde, keď som tento rok v apríli prišiel na Slovensko a ochutnal som ich po prvý krát, zdali sa mi slané, a až tak veľmi mi nechutili. Avšak, keď som ich jedol druhý a tretí krát, stále viac a viac som sa stával závislý na tejto dokonalej harmónii pozostávajúcej z voňavej bryndze, mäkkých halušiek a chrumkavej slaninky. A tak som sa ja a celá moja rodina stali fanúšikmi bryndzových halušiek. Dokonca aj teraz, vždy keď navštívim podnik so slovenskou kuchyňou, každý druhý krát si objednám halušky.
Pamätám si, že kedysi býval v Tokiu v štvrti Šindžuku jeden podnik, ktorý sa špecializoval výlučne len na polievky Kjúšú Tonkocu rámen. Na pulte mali nalepený oznam, na ktorom stálo: Ak si dáte náš rámen len raz, nepochopíte jeho chuť. Avšak, ak si ho dáte druhý a tretí krát, jeho chuť vás úplne pohltí. Halušky sú také isté - keď si ich dáte len raz, ich čaro celkom nepochopíte. Z tohto dôvodu ich nasilu neodporúčam svojím hosťom, ktorí prichádzajú z Japonska. Avšak nazdávam sa, že praví cestovatelia by ich mali aspoň raz vyskúšať.
Mimochodom, bryndzové halušky môžu byť rovnako dobré predjedlo ako aj hlavné jedlo. Rovnako sú vhodné aj ako chuťovka k slovenskému pivu či k bielemu alebo červenému vínu. Dovolím si vám dať jednu radu: Jedzte ich, kým sú čo najteplejšie. Studené až tak dobre nechutia (aj keď to nie je až také hrozné ako v prípade studenej pizze). Taktiež, jeden tanier tohto slovenského pokrmu je pre nás Japoncov veľmi veľa. Myslím si, že ak by ste ich jedli s kamarátmi či rodinou, stačí ak si objednáte jeden tanier. Ak jete sami, poproste personál, nech vám dá menšiu porciu.
Dalo by sa povedať, že svetové kuchyne sa vo všeobecnosti delia na dve veľké skupiny – „kuchyne pridávania“ a „kuchyne odoberania“. V prvom type gastronomický pôžitok z jedla vychádza so zložitej chuti, ktorá sa dosahuje kombináciou rôznych surovín a omáčok – podobne ako keď umelec nanáša vrstvy farieb pri olejomaľbe. Typickým reprezentantom takejto kuchyne je napríklad francúzska. V druhom type kuchyne sa naopak jedlo pripravuje takým spôsobom, že sa okrešú nadmerné úkony a gastronomický zážitok spočíva v tom, že technikou prípravy dosiahneme extrahovanie prirodzenej chute jednotlivých surovín. Myslím si, že reprezentatívnym príkladom takéhoto jedla je práve suši. Ak by sme tieto dva spôsoby pripravovania jedál prirovnali k japonskému umeniu, dalo by sa povedať, že je to ako kontrast medzi hrubou džómonskou keramikou a jemnou maľbou tušom. Ak by sme ich prirovnali k západnej hudbe, je to ako rozdiel medzi symfóniou, kvartetom či sólom. A nakoniec, ak by sme ich prirovnali k whisky, je to ako rozdiel medzi miešanou whisky a single malt.
Aj bryndzové halušky sú typickým príkladom naozaj jednoduchého jedla, pri ktorom gastronomický zážitok vychádza z extrakcie prirodzených chutí. Halušky sa líšia od suši tým, že hlavnými surovinami sú ovčí syr, zemiaky a slanina. Všetky tri základné ingrediencie majú sami o sebe výraznú chuť a preto, aby sa nám halušky nezunovali a mali sme z nich zakaždým nový pôžitok, je veľmi dôležitá zručnosť človeka, ktorý nám jedlo pripravuje. Rovnako ako Japonci každý deň nejedia len suši a tempuru, tak ani Slováci nejedia každý deň iba bryndzové halušky. Pri tejto príležitosti si dovolím zacitovať jedného môjho slovenského známeho: „Jedlo, ktoré majú Slováci najradšej a jedia ho dokonca častejšie ako samotné halušky je v skutočnosti vyprážaný syr.“
Vyprážaný syr je jednoducho vypražený syr. Vyprážaný syr môžete sem tam vidieť aj v Japonsku - konzumujeme ho však zväčša ako chuťovku k alkoholu. Je to domáce jedlo, ktoré nie je náročné na prípravu. Ak ho chceme pripraviť na slovensky spôsob, musíme si najskôr nakrájať cca 1 cm hrubé plátky syra. Naproti tomu v Japonsku používame jeden väčší kus syra (tavený syr, camembert, ementál a podobné mäkké a slanšie syry). Odkrojený plátok syra následne obalíme a vypražíme. Vyprážaný syr podávame spolu so zemiakmi. Je to jedlo, ktoré deti zbožňujú a dospelí… tým najviac chutí, v kombinácii s čapovaným pivom. Okrem znamenitej chute sa však toto jedlo vyznačuje taktiež vysokou kalorickou hodnotu a preto odporúčam, aby ste si po jeho konzumácii išli ďalší deň zabehať alebo aspoň na dlhú prechádzku. Inak hrozí, že vám z neho skôr či neskôr narastie pivné brucho.
Jun Shimmi
veľvyslanec Japonska v SR
Povedal by som, že pre Slovákov je syr niečo také ako pre Japoncov pasta miso. Obe predstavujú fermentované jedlá, ktorých každodenná konzumácia je zdraviu veľmi prospešná. Existujú rôzne druhy syrov a takisto i rôzne metódy ako ich servírovať, či už ako samostatné jedlo, alebo len za účelom ochutenia iných jedál. V slovenských obchodoch nájdeme širokú ponuku syrov a ľudia ich jedia naozaj v rôznych podobách. V prípade bryndzových halušiek ich hlavná ingrediencia - bryndzový syr vzniká z čerstvo nadojeného ovčieho mlieka. Z tohto dôvodu je veľmi ťažké jesť bryndzu inde ako na Slovensku, a to aj napriek vyspelým chladiacim technológiám. Bryndza preto predstavuje vskutku naozajstnú miestnu chuť.
Ako si môžete všimnúť na fotke, halušky vyzerajú na pohľad ako jednoduché a „skromné“ jedlo. Popravde, keď som tento rok v apríli prišiel na Slovensko a ochutnal som ich po prvý krát, zdali sa mi slané, a až tak veľmi mi nechutili. Avšak, keď som ich jedol druhý a tretí krát, stále viac a viac som sa stával závislý na tejto dokonalej harmónii pozostávajúcej z voňavej bryndze, mäkkých halušiek a chrumkavej slaninky. A tak som sa ja a celá moja rodina stali fanúšikmi bryndzových halušiek. Dokonca aj teraz, vždy keď navštívim podnik so slovenskou kuchyňou, každý druhý krát si objednám halušky.
Pamätám si, že kedysi býval v Tokiu v štvrti Šindžuku jeden podnik, ktorý sa špecializoval výlučne len na polievky Kjúšú Tonkocu rámen. Na pulte mali nalepený oznam, na ktorom stálo: Ak si dáte náš rámen len raz, nepochopíte jeho chuť. Avšak, ak si ho dáte druhý a tretí krát, jeho chuť vás úplne pohltí. Halušky sú také isté - keď si ich dáte len raz, ich čaro celkom nepochopíte. Z tohto dôvodu ich nasilu neodporúčam svojím hosťom, ktorí prichádzajú z Japonska. Avšak nazdávam sa, že praví cestovatelia by ich mali aspoň raz vyskúšať.
Mimochodom, bryndzové halušky môžu byť rovnako dobré predjedlo ako aj hlavné jedlo. Rovnako sú vhodné aj ako chuťovka k slovenskému pivu či k bielemu alebo červenému vínu. Dovolím si vám dať jednu radu: Jedzte ich, kým sú čo najteplejšie. Studené až tak dobre nechutia (aj keď to nie je až také hrozné ako v prípade studenej pizze). Taktiež, jeden tanier tohto slovenského pokrmu je pre nás Japoncov veľmi veľa. Myslím si, že ak by ste ich jedli s kamarátmi či rodinou, stačí ak si objednáte jeden tanier. Ak jete sami, poproste personál, nech vám dá menšiu porciu.
Dalo by sa povedať, že svetové kuchyne sa vo všeobecnosti delia na dve veľké skupiny – „kuchyne pridávania“ a „kuchyne odoberania“. V prvom type gastronomický pôžitok z jedla vychádza so zložitej chuti, ktorá sa dosahuje kombináciou rôznych surovín a omáčok – podobne ako keď umelec nanáša vrstvy farieb pri olejomaľbe. Typickým reprezentantom takejto kuchyne je napríklad francúzska. V druhom type kuchyne sa naopak jedlo pripravuje takým spôsobom, že sa okrešú nadmerné úkony a gastronomický zážitok spočíva v tom, že technikou prípravy dosiahneme extrahovanie prirodzenej chute jednotlivých surovín. Myslím si, že reprezentatívnym príkladom takéhoto jedla je práve suši. Ak by sme tieto dva spôsoby pripravovania jedál prirovnali k japonskému umeniu, dalo by sa povedať, že je to ako kontrast medzi hrubou džómonskou keramikou a jemnou maľbou tušom. Ak by sme ich prirovnali k západnej hudbe, je to ako rozdiel medzi symfóniou, kvartetom či sólom. A nakoniec, ak by sme ich prirovnali k whisky, je to ako rozdiel medzi miešanou whisky a single malt.
Aj bryndzové halušky sú typickým príkladom naozaj jednoduchého jedla, pri ktorom gastronomický zážitok vychádza z extrakcie prirodzených chutí. Halušky sa líšia od suši tým, že hlavnými surovinami sú ovčí syr, zemiaky a slanina. Všetky tri základné ingrediencie majú sami o sebe výraznú chuť a preto, aby sa nám halušky nezunovali a mali sme z nich zakaždým nový pôžitok, je veľmi dôležitá zručnosť človeka, ktorý nám jedlo pripravuje. Rovnako ako Japonci každý deň nejedia len suši a tempuru, tak ani Slováci nejedia každý deň iba bryndzové halušky. Pri tejto príležitosti si dovolím zacitovať jedného môjho slovenského známeho: „Jedlo, ktoré majú Slováci najradšej a jedia ho dokonca častejšie ako samotné halušky je v skutočnosti vyprážaný syr.“
Vyprážaný syr je jednoducho vypražený syr. Vyprážaný syr môžete sem tam vidieť aj v Japonsku - konzumujeme ho však zväčša ako chuťovku k alkoholu. Je to domáce jedlo, ktoré nie je náročné na prípravu. Ak ho chceme pripraviť na slovensky spôsob, musíme si najskôr nakrájať cca 1 cm hrubé plátky syra. Naproti tomu v Japonsku používame jeden väčší kus syra (tavený syr, camembert, ementál a podobné mäkké a slanšie syry). Odkrojený plátok syra následne obalíme a vypražíme. Vyprážaný syr podávame spolu so zemiakmi. Je to jedlo, ktoré deti zbožňujú a dospelí… tým najviac chutí, v kombinácii s čapovaným pivom. Okrem znamenitej chute sa však toto jedlo vyznačuje taktiež vysokou kalorickou hodnotu a preto odporúčam, aby ste si po jeho konzumácii išli ďalší deň zabehať alebo aspoň na dlhú prechádzku. Inak hrozí, že vám z neho skôr či neskôr narastie pivné brucho.
Jun Shimmi
veľvyslanec Japonska v SR