7.časť: Banská Bystrica – ,,Posvätné“ mesto Slovákov
2016/10/3
Keď chodievam po slovenských mestách, často narážam na rôzne miestne názvy, ktoré v sebe obsahujú skratku „SNP“ – napríklad Most SNP, Námestie SNP a tak ďalej. Keď som ešte nevedel, čo sa skrýva za touto skratkou, myslel som si, že je to dosť nevýrazný názov pre takúto krajinu plnú nádherných stredovekých uličiek. Nedávno som však po prvýkrát pochopil význam tejto skratky. SNP znamená Slovenské národné povstanie - po anglicky Slovak National Uprising.
Slovensko zaujíma strategickú pozíciu v strede Európy, a preto má za sebou zložitú históriu. Už od dávnych až po moderné časy bolo vystavené inváziám okolitých národov a dokonca sa niekoľkokrát ocitlo pod ich nadvládou. Na začiatku 20. storočia sa mu podarilo uniknúť spod hegemónie Rakúsko-uhorskej monarchie a vytvoriť spolu s Českom Československú republiku. Avšak potom, ako sa postupne rozširoval vplyv nacistického Nemecka, Československá republika zanikla a v roku 1939 vznikla Slovenská republika. Formálne to vyzeralo ako keby Slováci po prvýkrát vo svojich dejinách vytvorili nezávislý štát, avšak v skutočnosti bola Slovenská republika len bábkový štát vytvorený pod nátlakom nacistického Nemecka. Slovenská republika bola preto zapletená do druhej svetovej vojny na strane štátov Osi.
V poslednej fáze druhej svetovej vojny, v roku 1944 sa v strede Slovenska, v meste na úpätí horského pásma- Banskej Bystrici, spojilo množstvo Slovákov (pozostávajúcich z časti zo slovenského vojska, slovenských partizánov, niekoľkých cirkevných hodnostárov atď.), aby povstalo proti nemeckým nacistom a zvrhlo tento bábkový štát. Táto historická udalosť sa nazýva Slovenským národným povstaním. Po mnohých epizódach vzdoru, veľkých obetiach a po množstve vzletov a pádov a prekonaní rôznych úskalí, sa Slovákom napokon podarilo vyslobodiť spod nadvlády nacistického Nemecka. Vďaka Slovenskému národnému povstaniu nezostalo Slovensko po ukončení druhej svetovej vojny na strane porazených, ale bolo uznané ako jedna z víťazných krajín. Následne sa Slovensko stalo súčasťou Československej republiky, ktorá patrila do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu Avšak spoločne s koncom studenej vojny a po zmene systému v roku 1989, sa v roku 1993 Slovensko oddelilo od federácie a vznikla tak samostatná Slovenská republika ako demokratický štát. Slovenská republika vstúpila v roku 2004 do EÚ, v roku 2009 prijala, ako vôbec jedna z prvých postkomunistických krajín, euro za svoju menu a v súčasnosti pokračuje v stabilnom hospodárskom rozvoji.
29. augusta sa každoročne koná v Banskej Bystrici, v krásnom a tichom meste obklopenom zelenými horami, národná slávnosť - Oslavy výročia Slovenského národného povstania. Každý rok tu v tento deň prichádzajú významní ústavní činitelia ako prezident Slovenskej republiky, predseda Národnej rady Slovenskej republiky, premiér Slovenskej republiky, či veteráni, ktorí viac než pred 70 rokmi bojovali v Slovenskom národnom povstaní a dnes sú z nich už starčekovia. Slávnosť navštevuje taktiež množstvo obyčajných ľudí. Zúčastnení na slávnostnom zhromaždení pokladajú kvety pred pamätník nachádzajúci sa v Múzeu Slovenského národného povstania, spoločne smútia nad padlými a modlia sa za mier a prosperitu nielen Slovenska, ale aj celého sveta.
Na túto ceremóniu je každoročne pozvaná aj skupina diplomatov pôsobiacich na Slovensku. Tento rok som sa jej zúčastnil aj ja. Po položení kvetov významnými predstaviteľmi Slovenskej republiky ako pánom prezidentom či pánom premiérom, sa všetci veľvyslanci zoradia aby aj oni vykonali pietny akt kladenia vencov. Čestná stráž prinesie jednotlivé vence ozdobené stuhami s názvami zodpovedajúcich krajín. Ja som reprezentoval Japonsko, a preto som sa pri príležitosti kladenia venca s japonskou stuhou typicky japonsky uklonil a venoval modlitbu.
Banská Bystrica je z hlavného mesta Slovenska, Bratislavy vzdialená autom približne dve hodiny. V tomto nádhernom univerzitnom meste obklopenom kopcami žije zhruba 80 tisíc obyvateľov. V centre mesta sa nachádza Námestie SNP, ktoré pôsobí v porovnaní s bratislavským Hlavným námestím rustikálnejšie. Domnievam sa, že práve tým však v ľuďoch vzbudzuje väčší pocit pokoja, a presne preto predstavuje pre cestovateľov vhodnejšie miesto na oddych ako Hlavné námestie v Bratislave. Mimochodom, v krajinách strednej a východnej Európy je množstvo rozličných námestí rôznych tvarov a architektonických slohov - štvorcové námestia boli vraj ovplyvnené slohom stredovekých nemeckých námestí, a naopak dlhé a úzke obdĺžnikové námestia boli ovplyvnené slohom ruského stredoveku. Hlavné námestie v Bratislave, na ktorom sídli Veľvyslanectvo Japonska, je viac-menej štvorcového tvaru (nemecký typ), avšak Námestie SNP v Banskej Bystrici je pozdĺžneho tvaru (ruský typ).
Na hornom konci Námestia SNP v Banskej Bystrici stojí kamenná hodinová veža. Ukazuje čas neprestajne už od stredoveku. Mal som príležitosť vyjsť na jej vrchol. Veža funguje na báze pôvodného stredovekého mechanizmu skrývajúceho sa v jej útrobách. Silou obrovských závaží sa otáčajú veľké ozubené kolesá a tie následne rozhýbavajú hodinovú a minútovú ručičku ciferníka na vrchu zvonice. Keď som počúval sprievodcu, veľmi ma prekvapilo najmä to, že túto hodinovú vežu spravuje a udržuje po celé generácie len jedna jediná rodina. Tak ako udržiava vežu dnešný strážca, rovnako to robil aj jeho otec, jeho starý otec a prastarý otec.
Keď vyjdeme na vrchol veže, naskytne sa nám vskutku úchvatný panoramatický výhľad na celé mesto. Pod sebou môžete vidieť vydláždené námestie obklopené rôznofarebnými domčekmi a starými obchodmi. Z veže je taktiež vidno množstvo kostolov a rôznorodých vežičiek. V diaľke sa rozprestierajú majestátne vrchy Karpatského oblúka a ich úpätia siahajú až do mesta.
Mimochodom, zabudol som to spomenúť, ale Banská Bystrica je známa taktiež ako Mekka zimných športov a cez zimu navštevuje miestne rezorty množstvo lyžiarov.
Keď budete mať príležitosť prísť do Bratislavy, čo tak si spraviť malý výlet aj do Banskej Bystrice?
Jun Shimmi
veľvyslanec Japonska v SR
Slovensko zaujíma strategickú pozíciu v strede Európy, a preto má za sebou zložitú históriu. Už od dávnych až po moderné časy bolo vystavené inváziám okolitých národov a dokonca sa niekoľkokrát ocitlo pod ich nadvládou. Na začiatku 20. storočia sa mu podarilo uniknúť spod hegemónie Rakúsko-uhorskej monarchie a vytvoriť spolu s Českom Československú republiku. Avšak potom, ako sa postupne rozširoval vplyv nacistického Nemecka, Československá republika zanikla a v roku 1939 vznikla Slovenská republika. Formálne to vyzeralo ako keby Slováci po prvýkrát vo svojich dejinách vytvorili nezávislý štát, avšak v skutočnosti bola Slovenská republika len bábkový štát vytvorený pod nátlakom nacistického Nemecka. Slovenská republika bola preto zapletená do druhej svetovej vojny na strane štátov Osi.
V poslednej fáze druhej svetovej vojny, v roku 1944 sa v strede Slovenska, v meste na úpätí horského pásma- Banskej Bystrici, spojilo množstvo Slovákov (pozostávajúcich z časti zo slovenského vojska, slovenských partizánov, niekoľkých cirkevných hodnostárov atď.), aby povstalo proti nemeckým nacistom a zvrhlo tento bábkový štát. Táto historická udalosť sa nazýva Slovenským národným povstaním. Po mnohých epizódach vzdoru, veľkých obetiach a po množstve vzletov a pádov a prekonaní rôznych úskalí, sa Slovákom napokon podarilo vyslobodiť spod nadvlády nacistického Nemecka. Vďaka Slovenskému národnému povstaniu nezostalo Slovensko po ukončení druhej svetovej vojny na strane porazených, ale bolo uznané ako jedna z víťazných krajín. Následne sa Slovensko stalo súčasťou Československej republiky, ktorá patrila do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu Avšak spoločne s koncom studenej vojny a po zmene systému v roku 1989, sa v roku 1993 Slovensko oddelilo od federácie a vznikla tak samostatná Slovenská republika ako demokratický štát. Slovenská republika vstúpila v roku 2004 do EÚ, v roku 2009 prijala, ako vôbec jedna z prvých postkomunistických krajín, euro za svoju menu a v súčasnosti pokračuje v stabilnom hospodárskom rozvoji.
29. augusta sa každoročne koná v Banskej Bystrici, v krásnom a tichom meste obklopenom zelenými horami, národná slávnosť - Oslavy výročia Slovenského národného povstania. Každý rok tu v tento deň prichádzajú významní ústavní činitelia ako prezident Slovenskej republiky, predseda Národnej rady Slovenskej republiky, premiér Slovenskej republiky, či veteráni, ktorí viac než pred 70 rokmi bojovali v Slovenskom národnom povstaní a dnes sú z nich už starčekovia. Slávnosť navštevuje taktiež množstvo obyčajných ľudí. Zúčastnení na slávnostnom zhromaždení pokladajú kvety pred pamätník nachádzajúci sa v Múzeu Slovenského národného povstania, spoločne smútia nad padlými a modlia sa za mier a prosperitu nielen Slovenska, ale aj celého sveta.
Na túto ceremóniu je každoročne pozvaná aj skupina diplomatov pôsobiacich na Slovensku. Tento rok som sa jej zúčastnil aj ja. Po položení kvetov významnými predstaviteľmi Slovenskej republiky ako pánom prezidentom či pánom premiérom, sa všetci veľvyslanci zoradia aby aj oni vykonali pietny akt kladenia vencov. Čestná stráž prinesie jednotlivé vence ozdobené stuhami s názvami zodpovedajúcich krajín. Ja som reprezentoval Japonsko, a preto som sa pri príležitosti kladenia venca s japonskou stuhou typicky japonsky uklonil a venoval modlitbu.
Banská Bystrica je z hlavného mesta Slovenska, Bratislavy vzdialená autom približne dve hodiny. V tomto nádhernom univerzitnom meste obklopenom kopcami žije zhruba 80 tisíc obyvateľov. V centre mesta sa nachádza Námestie SNP, ktoré pôsobí v porovnaní s bratislavským Hlavným námestím rustikálnejšie. Domnievam sa, že práve tým však v ľuďoch vzbudzuje väčší pocit pokoja, a presne preto predstavuje pre cestovateľov vhodnejšie miesto na oddych ako Hlavné námestie v Bratislave. Mimochodom, v krajinách strednej a východnej Európy je množstvo rozličných námestí rôznych tvarov a architektonických slohov - štvorcové námestia boli vraj ovplyvnené slohom stredovekých nemeckých námestí, a naopak dlhé a úzke obdĺžnikové námestia boli ovplyvnené slohom ruského stredoveku. Hlavné námestie v Bratislave, na ktorom sídli Veľvyslanectvo Japonska, je viac-menej štvorcového tvaru (nemecký typ), avšak Námestie SNP v Banskej Bystrici je pozdĺžneho tvaru (ruský typ).
Na hornom konci Námestia SNP v Banskej Bystrici stojí kamenná hodinová veža. Ukazuje čas neprestajne už od stredoveku. Mal som príležitosť vyjsť na jej vrchol. Veža funguje na báze pôvodného stredovekého mechanizmu skrývajúceho sa v jej útrobách. Silou obrovských závaží sa otáčajú veľké ozubené kolesá a tie následne rozhýbavajú hodinovú a minútovú ručičku ciferníka na vrchu zvonice. Keď som počúval sprievodcu, veľmi ma prekvapilo najmä to, že túto hodinovú vežu spravuje a udržuje po celé generácie len jedna jediná rodina. Tak ako udržiava vežu dnešný strážca, rovnako to robil aj jeho otec, jeho starý otec a prastarý otec.
Keď vyjdeme na vrchol veže, naskytne sa nám vskutku úchvatný panoramatický výhľad na celé mesto. Pod sebou môžete vidieť vydláždené námestie obklopené rôznofarebnými domčekmi a starými obchodmi. Z veže je taktiež vidno množstvo kostolov a rôznorodých vežičiek. V diaľke sa rozprestierajú majestátne vrchy Karpatského oblúka a ich úpätia siahajú až do mesta.
Mimochodom, zabudol som to spomenúť, ale Banská Bystrica je známa taktiež ako Mekka zimných športov a cez zimu navštevuje miestne rezorty množstvo lyžiarov.
Keď budete mať príležitosť prísť do Bratislavy, čo tak si spraviť malý výlet aj do Banskej Bystrice?
Jun Shimmi
veľvyslanec Japonska v SR