10. časť: Obdobie pečených zemiakov a gaštanov
2016/11/22
Otec ma kedysi dávno naučil jedno japonské príslovie: ženy majú radi zemiaky, gaštany a tekvice (alebo to boli zemiaky, chobotnice, tekvice? Prepáčte mi, ak ma klame pamäť.). V Japonsku to však nie sú len ženy - s príchodom jesene takmer všetci ľudia bez ohľadu na vek či pohlavie dostávajú chuť na teplé zemiaky a gaštany.
Japonsko je krajina štyroch ročných období, a preto sa tu už od dávnych čias pripravujú sezónne jedlá, ktoré ľuďom pripomínajú ich pravidelné striedanie. Vplyvom vývoja poľnohospodárskych technológií, technológií spracovania a distribúcie potravín, ako aj rozšírením večierok, supermarketov či podzemných obchodov s potravinami, sa v poslednej dobe nepochybne zvyšuje naše pohodlie. Mám však pocit, že na druhej strane sa súčasne zmenšuje potešenie z vychutnávania si sezónnych jedál práve v tom ktorom ročnom období.
Aj keď možno nie v takom veľkom rozsahu a tak rýchlo ako v Japonsku, rovnaký fenomén je vo väčšej či menšej miere badateľný takmer na celom svete. Napriek tomu mám však pocit, že na Slovensku ešte stále pretrváva úzke prepojenie medzi jedlom a ročnými obdobiami.
V hlavnom meste Slovenska, v Bratislave, sa už v septembri značne ochladzuje a leto sa odrazu mení na jeseň. Ranné a večerné teploty klesajú koncom októbra na 5až 0 °C a počasie tu vtedy viac než jeseň pripomína skôr začiatok zimy.
Keď sa pozriem z okna budovy Veľvyslanectva Japonska v SR, vidím Hlavné námestie, ktoré je ako obvykle plné turistov. V poslednej dobe však v rohoch námestia pribudli malé hnedočervené búdky (fotka). Rovnaké búdky môžeme v Starom Meste zazrieť na viacerých miestach. Na búdkach sú tabule a na nich nápisy ako „pečené zemiaky“ či „pečené gaštany“. Zdá sa mi, že by sa možno našli aj búdky s varenou kukuricou.
Z búdky sa vykláňa starší pán statnej postavy a predáva pečené zemiaky a gaštany, ktoré pripravuje na zvláštnej piecke vyhrievanej drevom. Sladká vôňa pečených zemiakov a gaštanov sa mieša s vôňou dymu z piecky. Je to neopísateľne príjemná, priam až nostalgická vôňa.
Vzápätí si lámanou slovenčinou pýtam 200 gramov pečených zemiakov a 150 gramov pečených gaštanov. Prekvapuje ma, že sú to celkom obyčajné zemiaky. Keď sa pečú zemiaky v Japonsku, ide vždy výlučne o odrodu sladkých zemiakov s červenou šupkou – tie však v Európe takmer vôbec nie sú dostať.
Ďalšia vec, ktorou som ohromený, je ich jednoduchá a lahodná chuť. Zemiaky sa nahrubo nakrájajú a pomaly sa pečú na piecke. Podľa potreby si ich pred konzumáciou sami prisolíme. Pán v stánku nareže nožíkom gaštany a upečie ich rovnakým spôsobom. Navonok nie sú také pekné ako japonské pečené gaštany – ich konce sú totiž spálené (preto majú mierne horkastú chuť) a gaštany tak majú nepravidelný tvar.
Prečo je na Slovensku zelenina, ovocie či mäso tak chutné? Je to snáď kvalitou miestnej pôdy? Je to azda preto, že sa tu nepoužíva toľko pesticídov? Nie som odborník mám však pocit, že to bude tým, že v zelenine, čiže i v zemiakoch či gaštanoch, zostáva ich pôvodná chuť. Preto sú tak chutné aj keď ich konzumujeme len jednoducho upečené na ohni.
Ohromila ma aj ich nízka cena. Veľké pečené zemiaky v umelohmotnom pohári a zhruba za hrsť pečených gaštanov v papierovom vrecku ma vyšlo na 3,5 eura (približne 400 jenov). Pán v stánku má taktiež vo zvyku po zvážení gaštanov prihodiť do vrecka ešte jeden kus navyše ako pozornosť podniku.
Pre Slovákov však tieto lahôdky nie sú až tak lacné. Zemiaky sa tu bežne predávajú v supermarketoch v prepočte za 50 jenov za kilo a gaštany tu rastú na stromoch. V parku hneď vedľa mojej rezidencie ich zo stromov padá tak veľa, že by som ich ani nevládal všetky pozbierať zo zeme.
Avšak, napr. vo Francúzsku je cena marrons chauds, pečených gaštanov neoddeliteľne spojených s parížskou jeseňou, niekoľkonásobne vyššia. Keby sme si chceli kúpiť čo i len malé množstvo pečených gaštanov či zemiakov v Japonsku, oboje by nás vyšli minimálne na 1000 jenov (viac než 10 eur). Slovenské pečené zemiaky a gaštany sú tak pre nás nielen chutné, ale aj lacné. Celkom výhodné, nemyslíte si?
Chvíľu sa prechádzam ulicami mesta, v ktorých fúka jesenný vietor, jem pritom teplé zemiaky a lúpem si hnedé gaštany. V auguste, len pred zhruba dvoma mesiacmi, chodili všetci v letných tričkách a krátkych nohaviciach. Teraz sú už ľudia v meste teplo oblečení a majú na krkoch šály. Množstvo reštaurácií či kaviarní už taktiež odložilo z kamennej dlažby stoly a stoličky. Cez okná je vidno ľudí sediacich v podnikoch, popíjajúcich kávu alebo víno. Sem tam sa nájdu aj takí, ktorí ešte pijú čapované pivo, ale vyzerá to tak, že už aj tých pomaly ubúda.
Na rozdiel od Japonska je na Slovensku leto menej vlhké a ľahšie sa tak prekonáva. Teploty nie sú až tak vysoké a pre mňa je to preto najpríjemnejšie ročné obdobie. Po lete prichádza jeseň a pomaly sa blíži zima. Podľa niektorých Japoncov žijúcich dlhodobo na Slovensku je práve november mesiac, kedy sa cítia najčastejšie smutní. Je to tak preto, lebo skvelé leto končí, a nielen že sa schladzuje, ale postupne sa aj skracujú dni. V decembri sa však začína vianočná sezóna a mesto opäť ožíva. Na Hlavnom námestí sa stavajú stánky vianočných trhov. Končí sa starý rok a začína nový. Ľudia nedočkavo čakajú na príchod jari. Takto Slováci prežívajú kolobeh ročných období.
Jun Shimmi
veľvyslanec Japonska v SR
Japonsko je krajina štyroch ročných období, a preto sa tu už od dávnych čias pripravujú sezónne jedlá, ktoré ľuďom pripomínajú ich pravidelné striedanie. Vplyvom vývoja poľnohospodárskych technológií, technológií spracovania a distribúcie potravín, ako aj rozšírením večierok, supermarketov či podzemných obchodov s potravinami, sa v poslednej dobe nepochybne zvyšuje naše pohodlie. Mám však pocit, že na druhej strane sa súčasne zmenšuje potešenie z vychutnávania si sezónnych jedál práve v tom ktorom ročnom období.
Aj keď možno nie v takom veľkom rozsahu a tak rýchlo ako v Japonsku, rovnaký fenomén je vo väčšej či menšej miere badateľný takmer na celom svete. Napriek tomu mám však pocit, že na Slovensku ešte stále pretrváva úzke prepojenie medzi jedlom a ročnými obdobiami.
V hlavnom meste Slovenska, v Bratislave, sa už v septembri značne ochladzuje a leto sa odrazu mení na jeseň. Ranné a večerné teploty klesajú koncom októbra na 5až 0 °C a počasie tu vtedy viac než jeseň pripomína skôr začiatok zimy.
Keď sa pozriem z okna budovy Veľvyslanectva Japonska v SR, vidím Hlavné námestie, ktoré je ako obvykle plné turistov. V poslednej dobe však v rohoch námestia pribudli malé hnedočervené búdky (fotka). Rovnaké búdky môžeme v Starom Meste zazrieť na viacerých miestach. Na búdkach sú tabule a na nich nápisy ako „pečené zemiaky“ či „pečené gaštany“. Zdá sa mi, že by sa možno našli aj búdky s varenou kukuricou.
Z búdky sa vykláňa starší pán statnej postavy a predáva pečené zemiaky a gaštany, ktoré pripravuje na zvláštnej piecke vyhrievanej drevom. Sladká vôňa pečených zemiakov a gaštanov sa mieša s vôňou dymu z piecky. Je to neopísateľne príjemná, priam až nostalgická vôňa.
Vzápätí si lámanou slovenčinou pýtam 200 gramov pečených zemiakov a 150 gramov pečených gaštanov. Prekvapuje ma, že sú to celkom obyčajné zemiaky. Keď sa pečú zemiaky v Japonsku, ide vždy výlučne o odrodu sladkých zemiakov s červenou šupkou – tie však v Európe takmer vôbec nie sú dostať.
Ďalšia vec, ktorou som ohromený, je ich jednoduchá a lahodná chuť. Zemiaky sa nahrubo nakrájajú a pomaly sa pečú na piecke. Podľa potreby si ich pred konzumáciou sami prisolíme. Pán v stánku nareže nožíkom gaštany a upečie ich rovnakým spôsobom. Navonok nie sú také pekné ako japonské pečené gaštany – ich konce sú totiž spálené (preto majú mierne horkastú chuť) a gaštany tak majú nepravidelný tvar.
Prečo je na Slovensku zelenina, ovocie či mäso tak chutné? Je to snáď kvalitou miestnej pôdy? Je to azda preto, že sa tu nepoužíva toľko pesticídov? Nie som odborník mám však pocit, že to bude tým, že v zelenine, čiže i v zemiakoch či gaštanoch, zostáva ich pôvodná chuť. Preto sú tak chutné aj keď ich konzumujeme len jednoducho upečené na ohni.
Ohromila ma aj ich nízka cena. Veľké pečené zemiaky v umelohmotnom pohári a zhruba za hrsť pečených gaštanov v papierovom vrecku ma vyšlo na 3,5 eura (približne 400 jenov). Pán v stánku má taktiež vo zvyku po zvážení gaštanov prihodiť do vrecka ešte jeden kus navyše ako pozornosť podniku.
Pre Slovákov však tieto lahôdky nie sú až tak lacné. Zemiaky sa tu bežne predávajú v supermarketoch v prepočte za 50 jenov za kilo a gaštany tu rastú na stromoch. V parku hneď vedľa mojej rezidencie ich zo stromov padá tak veľa, že by som ich ani nevládal všetky pozbierať zo zeme.
Avšak, napr. vo Francúzsku je cena marrons chauds, pečených gaštanov neoddeliteľne spojených s parížskou jeseňou, niekoľkonásobne vyššia. Keby sme si chceli kúpiť čo i len malé množstvo pečených gaštanov či zemiakov v Japonsku, oboje by nás vyšli minimálne na 1000 jenov (viac než 10 eur). Slovenské pečené zemiaky a gaštany sú tak pre nás nielen chutné, ale aj lacné. Celkom výhodné, nemyslíte si?
Chvíľu sa prechádzam ulicami mesta, v ktorých fúka jesenný vietor, jem pritom teplé zemiaky a lúpem si hnedé gaštany. V auguste, len pred zhruba dvoma mesiacmi, chodili všetci v letných tričkách a krátkych nohaviciach. Teraz sú už ľudia v meste teplo oblečení a majú na krkoch šály. Množstvo reštaurácií či kaviarní už taktiež odložilo z kamennej dlažby stoly a stoličky. Cez okná je vidno ľudí sediacich v podnikoch, popíjajúcich kávu alebo víno. Sem tam sa nájdu aj takí, ktorí ešte pijú čapované pivo, ale vyzerá to tak, že už aj tých pomaly ubúda.
Na rozdiel od Japonska je na Slovensku leto menej vlhké a ľahšie sa tak prekonáva. Teploty nie sú až tak vysoké a pre mňa je to preto najpríjemnejšie ročné obdobie. Po lete prichádza jeseň a pomaly sa blíži zima. Podľa niektorých Japoncov žijúcich dlhodobo na Slovensku je práve november mesiac, kedy sa cítia najčastejšie smutní. Je to tak preto, lebo skvelé leto končí, a nielen že sa schladzuje, ale postupne sa aj skracujú dni. V decembri sa však začína vianočná sezóna a mesto opäť ožíva. Na Hlavnom námestí sa stavajú stánky vianočných trhov. Končí sa starý rok a začína nový. Ľudia nedočkavo čakajú na príchod jari. Takto Slováci prežívajú kolobeh ročných období.
Jun Shimmi
veľvyslanec Japonska v SR