Blog č. 18: Keď sa povie Japonsko, prvé čo príde na myseľ je „biely pes“

 
  Na Slovensku pôsobí viac než 50 japonských spoločností a žije približne 200 japonských občanov. Svoje služby ponúka také množstvo japonských reštaurácií, že ani presne nevieme spočítať, koľko ich vlastne je. Väčšinu z nich vlastnia a prevádzkujú Slováci. Kuchári v nich tiež nie sú Japonci. Avšak v Bratislave existujú už tri autentické japonské reštaurácie, ktoré ponúkajú rezance rámen, kuchyňu regiónu Kansai (napríklad placky okonomiyaki) a suši. V týchto reštauráciách pracujú japonskí šéfkuchári.
 
   Na Slovensku sa veľkej popularite tešia japonské bojové umenia ako karate, aikido a judo. Tradičné aspekty japonskej kultúry, napríklad bonsaje, priťahujú množstvo ľudí. V uliciach vídame veľa japonských automobilov tak, ako i v iných európskych krajinách. Naše priemyselné výrobky sú tiež obľúbené. Japonsko sa stáva na Slovensku stále populárnejším a známejším najmä prostredníctvom „gastronomických špecialít“ a „výrobkov“.
 
   Napriek tomu je pre mnohých ľudí na Slovensku Japonsko stále krajinou s puncom istej „exotiky“ nachádzajúcou sa kdesi ďaleko na východe.
Inak, často chodievam spoločne s manželkou počas víkendov do moderných bratislavských nákupných centier. Niekedy si s údivom uvedomím, že všetci ľudia naokolo, s výnimkou nás dvoch, sú belosi.
 
   Hovorí sa, že Slovensko je jedinou európskou krajinou, v ktorej sa nenachádza mešita. To znamená, že na Slovensku nežije veľa cudzincov, ani imigrantov. Preto by som si snáď mohol dovoliť skonštatovať, že Slovensko je pravdepodobne krajinou s najvýraznejším podielom pôvodného európskeho obyvateľstva spomedzi všetkých európskych krajín.
 
   V krajine, ktorá je stále takto výrazne európskou, je poslaním Veľvyslanectva Japonska spájať pomyselným mostom obe naše krajiny a predstavovať ako kultúru, tak i japonskú spoločnosť a krásy Japonska obyvateľom Slovenska prostredníctvom množstva kultúrnych podujatí a prednášok. V poslednej dobe som už viackrát od starších ročníkov počul, že keď sa povie Japonsko, prvé čo im príde na myseľ je „biely pes“.
 
   Biely pes?
 
   Nemal som ani tušenia, čo tým myslia. Keď som sa na to opýtal, vysvetlili mi, že približne pred tridsiatimi rokmi vysielali vo verejnoprávnej televízii japonský seriál „Biely pes“. Bol veľmi populárny hlavne medzi deťmi.
 
   Hlavnými hrdinami seriálu boli pes Goro a japonské dievča. Rozpráva príbeh o psíkovi, ktorý bol odlúčený od svojich majiteľov, ale napriek všetkým peripetiám sa mu po dlhej ceste podarilo nájsť cestu domov.
 
   Keď som sa na seriál opýtal lokálnych zamestnancov veľvyslanectva, dozvedel som sa, že „Biely pes“ sa v Japonsku vysielal v roku 1980 na jednom zo súkromných televíznych kanálov v deviatich dieloch pod názvom „Zlatý pes“. 
 
   Keď si do vyhľadávača na YouTube zadáte heslo „goro biely pes“, vyskočí na Vás ešte i dnes viacero predabovaných častí tohto seriálu. Ak si do vyhľadávača zadáte „zlatý pes“, nájdete pár ukážok i v japončine (informácia z mája 2017).
 
   Príbeh pojednáva o bielom psovi menom Goro, ktorý sa so svojim pánom, otcom dievčaťa, vybral z Tokia na lov medveďov na Hokkaido (najsevernejší z hlavných japonských ostrovov). Keď jeho pána napadol medveď, Goro bol od neho nútene odlúčený a stratil sa. V snahe vrátiť sa domov prešiel cestu dlhú stovky kilometrov. Musel prekonať mnohé nástrahy a problémy, aby sa nakoniec dostal späť do Tokia a znovu sa stretol so svojimi blízkymi.
 
   Čudoval som sa, prečo práve tento seriál uchvátil toľkých Slovákov tak veľmi, že si ho stále pamätajú. Jedným z dôvodov môžu byť hlavný hrdinovia – milý, krásny pes a statočné dievča, ale i samotný príbeh psa a dievčaťa, ktorí prekonávajú ťažkosti, aby sa nakoniec opäť stretli.
 
   Mám dojem, že ľudia na Slovensku si vážia zdvorilosť a sú empatickí. Ich charakter a myslenie sú i napriek kultúrnym odlišnostiam podobné nám Japoncom. Inými slovami, môžem povedať, že ľudia na Slovensku i v Japonsku sa snažia spolu dobre vychádzať. Nie je to len môj dojem, rovnaký názor zdieľajú i viacerí japonskí biznismeni, s ktorými som mal možnosť sa na túto tému zhovárať.
 
   Mnohí Slováci milujú zvieratá a vo svojich domovoch chovajú domácich miláčikov. Stretávame veľa ľudí, ktorí svojich psov venčia v parkoch. Nie ako v Japonsku, kde si psíka so sebou nemôžeme vziať ani do nákupného centra, ani do kaviarne.
 
   Existuje jedno japonské príslovie „Človek môže zradiť človeka. Človek môže zradiť zviera, ale zvieratá nevedia, ako by niečo také mohli urobiť človeku“. Pre človeka je prirodzené zvieratá milovať. A láska k zvieratám je ďalšou z vlastností, ktorá nás spája. Slovensko a Japonsko sú spojené prostredníctvom „bieleho psa“.
 
   Jun Shimmi, veľvyslanec Japonska v SR