23. časť – Pod bratislavskou oblohou sa šíri vôňa cigánskej pečienky

   Cez leto pretrvávajú v Bratislave, hlavnom meste Slovenska, slnečné dni s nízkou vlhkosťou vzduchu. Naopak, pre miestnu zimu je príznačné, že počasie býva často pochmúrne, zamračené, daždivé a niekedy aj veľa sneží. Podnebie na Slovensku tak predstavuje ostrý kontrast k tomu tokijskému, pre ktoré je typické, že cez leto nastáva obdobie dažďov, dni sú horúce, vlhké a ťažké na prežitie. Cez zimu zas býva vzduch suchší, mnohé dni sú osviežujúco chladné a slnečné.

   Pokiaľ ide o zemepisnú šírku, Slovensko leží v porovnaní s Japonskom na vyššej rovnobežke. Z tohto dôvodu tu bývajú cez leto dni dlhšie a cez zimu naopak kratšie. V decembri, v období zimného slnovratu, sa rozodnieva až po siedmej hodine ráno. Ani sa nenazdám a pred piatou večer už slnko opäť zapadá.

   V chladnom a tmavom zimnom počasí zvykne byť ľuďom clivo. Počas takýchto dní ich rozveseľujú vianočné trhy, ktoré sa konajú v rôznych častiach mesta.

   V Bratislave sa každoročne koncom novembra otvárajú vianočné trhy – jedny na Hlavnom námestí, kde sídli naše veľvyslanectvo,  druhé na Hviezdoslavovom námestí, kde nájdete Veľvyslanectvo USA i Veľvyslanectvo Spolkovej republiky Nemecko a tretie v areáli Bratislavského hradu.

   Malé drevené stánky sú pekne natreté červenou i bielou farbou. Na jednotlivých námestiach sú postavené tak na tesno, že budia dojem, akoby sa vzájomne podopierali.

   V jednotlivých stánkoch sa predávajú vskutku rozmanité veci – je prakticky nemožné, aby som Vám ich všetky predstavil.

   Stánky so suvenírmi ponúkajú vianočné ozdoby, rôzne doplnky, remeselné výrobky, hračky, vlnené čiapky, šály, či hrnčeky na kávu.

   V stánkoch s nápojmi predávajú varené víno (červené i biele), punč (pripravený z vareného vína, trošky rumu a rôznych korenín), mladé víno z jesenného zberu i alkohol vyrobený z medu – horúcu medovinu. Pohárik vás vyjde približne na 1 až 2 eurá (približne 200 jenov). V chladnej zime nám tieto nápoje jemne zahrejú mrznúce telo (na to ich však človek musí vypiť hneď niekoľko).

   V stánkoch s jedlom nájdeme širokú škálu rozličných pokrmov. Pravdepodobne by sa mi zatočila hlava, ak by som Vám ich mal predstaviť všetky. Pokúsim sa však v skratke uviesť aspoň niekoľko lahôdok, na ktoré si spomínam.

   Cigánska pečienka: je to akýsi horúci sendvič, pozostávajúci z na platni opraženého kuracieho alebo bravčového mäsa a cibule podávaného v teplej žemli.

   Grilovaná / pečená klobása: slovenská špecialita z bravčového mäsa konzumovaná za tepla.

   Predáva sa tu samozrejme aj kapustnica – polievka z kvasenej kapusty, ktorú som Vám predstavil v predchádzajúcom blogu, ktorá naše telo skutočne zahreje.

   Zemiaková placka: Akási palacinka z najemno nastrúhaných zemiakov okrúhleho tvaru pripomínajúceho tanier. Sú to v podstate vyprážané zemiaky na slovenský spôsob.

   Lokše: Lokše sú jednoducho placky z uvarených a rozpučených zemiakov zmiešaných s múkou, ktoré sa jednoducho opečú z oboch strán na suchej platni. Plnia sa rôznorodými ingredienciami na sladko (mak, džem, orechy, nutella) alebo na slano, napríklad kyslou kapustou. Táto pochúťka sa pred konzumáciou zohrieva.

   Trdelník: je špecialitou mesta Skalica, nachádzajúceho sa na severozápadnom Slovensku. Kysnuté cesto sa navíja na železný valček, na ktorom sa otáča, voňavo opeká a následne posypáva sladkou posýpkou ako je kakao či práškový cukor. Táto cukrovinka chutí najlepšie za tepla (v Japonsku pretrváva mylný názor, že trdelník je česká maškrta. Tento pokrm však v skutočnosti pochádza zo Slovenska a tak je aj zaregistrovaný Európskou komisiou).

   Okrem týchto jedál dostanete na vianočných trhoch aj pečené gaštany, pečené zemiaky, čokoládu a taktiež vianočné cukrovinky. Nezvyčajne sa tu stretnete aj so stánkom ponúkajúcim japonskú kuchyňu (udon či gjózu ). Býva pred ním tlačenica.
 
   Obiehaním a pozeraním rôznych stánkov môžete stráviť aj celý deň a tento pohľad sa Vám nezunuje. Keď sa na trhy pozerám z okna japonského veľvyslanectva, vidím ako sem od desiatej hodiny ráno až do neskorého večera prichádza množstvo ľudí. Nakupujú a ústa majú plné jedla. Je tu obzvlášť rušno najmä po zotmení (teda približne od piatej hodiny), kedy tu môžete pozorovať veľké davy ľudí. Šum ľudí mierne rozveselených vareným vínom, či medovinou sa tu spája so zvukom vianočných piesní znejúcich z javiska, ktoré je každoročne neoddeliteľnou súčasťou atmosféry trhov. Námestie s kamennou dlažbou a veže okolitých kostolov sú tiež krásne vysvietené.

   V mnohých európskych krajinách, najmä v strednej a východnej Európe, sa každoročne cez zimu stavajú vianočné trhy. Tie bratislavské rozhodne nepatria medzi tie najväčšie. Sú však veľmi obľúbené, pretože tieto červeno-biele domčeky stoja nahusto vedľa seba v zákutiach  Starého Mesta, ktoré dýcha históriou.

   Z masmédií som sa dozvedel, že nájom za jeden stánok (predajné miesto) na Hlavnom námestí  počas trvania vianočných trhov (v roku 2017 to je 24. november – 22. december)  začína od  1500 eur (približne 200.000 jenov). V prípade väčších stánkov, ktoré sú vybavené grilom a ponúkajú jedlo, sa  však nájom môže vyšplhať až na 20000 eur (približne 2 600 000 jenov). Je prirodzené, že stánky musia profitovať aj po zaplatení takéhoto drahého nájmu,  a preto si dobre uvedomujem, aké veľké množstvo ľudí sem musí prichádzať a akej veľkej obľube sa stánky musia tešiť.

   Navštevujú ich rovnako ako miestni ľudia, tak aj množstvo turistov z cudziny. Podľa nedávneho prieskumu sa bratislavské vianočné trhy umiestnili medzi piatimi najlepšími vianočnými trhmi spomedzi všetkých vianočných trhov konajúcich sa cez zimu v európskych krajinách.

   Keďže sa Veľvyslanectvo Japonska v SR, kde pracujem, nachádza priamo na námestí, kde sa trhy konajú, je počas celej sezóny (od konca novembra do decembra) v mojej kancelárii od rána do večera počuť ich ruch i hudbu, ktorá sa stáva veselým podfarbením mojej práce.

   V tomto studenom ročnom období, keď si občas otvorím okno a vetrám si kanceláriu, mi z vonka do miestnosti často zaveje vôňa pečeného mäsa či párkov. Jedna Japonka žijúca v Paríži napísala kedysi knihu esejí o varení pod názvom „Pod parížskou oblohou sa šíri vôňa omelety“. V mojom prípade cítim, že pod „pod bratislavskou oblohou sa šíri vôňa cigánskej pečienky“.

   Keď sa pozerám na Bratislavské vianočné trhy, pripomínajú mi v niečom japonské letné festivaly (pozrite sa prosím na fotku). A to i napriek faktu, že vianočné trhy sa konajú cez zimu, a japonské letné festivaly zas cez leto. Líšia sa aj v tom, že vianočné trhy sa usporadúvajú na námestiach v centrách miest a japonské letné festivaly sa naopak konajú v areáloch svätýň,  chrámov či  k nim priľahlých štvrtiach.