25. časť: „Tak teda poďme do Japonska!”
2018/4/18
V posledných rokoch prudko stúpa počet cudzincov, ktorí navštevujú Japonsko – napríklad aj za účelom turistiky. Podľa štatistík Japonskej národnej turistickej organizácie v roku 2011 pricestovalo do Japonska 6.220.000 ľudí. Minulý rok to bol už štvornásobok - 28.690.000. Japonská vláda si kladie za cieľ, aby sa v roku konania Olympijských a paralympijských hier 2020 zvýšil počet návštevníkov až na 40 miliónov.
Ak sa pozrieme na štatistiky podľa krajín zistíme, že najviac návštevníkov prichádza z Kórey a z Číny. Japonsko však z roka na rok navštevuje i čoraz viac Európanov. My všetci, ako v súkromnom, tak i vo verejnom sektore, sa snažíme uctiť si každého z nich podľa princípov tradičnej japonskej pohostinnosti omotenaši. Snažíme sa, aby sa aj cudzinci, ktorí k nám prichádzajú po prvýkrát, cítili v našej krajine príjemne a vyhli sa akýmkoľvek ťažkostiam. Snažíme sa s nimi napríklad komunikovať v anglickom jazyku, či zavádzať anglické označenia.
Nechcem sa chváliť, ale myslím si, že my Japonci sme obzvlášť pohostinný národ. Sme skrátka radi, keď môžeme pohostiť ľudí, ktorí k nám prichádzajú z ďalekých krajín.
Bohužiaľ, nemám po ruke štatistiky o tom, koľko Slovákov ročne navštívi Japonsko. Hoci si uvedomujem, že počet Slovákov prechovávajúcich záujem o Japonsko každoročne stúpa, nazdávam sa, že počet tých, ktorí našu krajinu v skutočnosti aj navštívia, je stále relatívne nízky. Bol by som rád, keby Japonsko navštívilo ešte viac Slovákov, nadviazalo priateľstvá s Japoncami, spoznalo našu krajinu a stalo sa jej fanúšikmi.
Medzi Slovenskom a Japonskom existuje bezvízový styk. Znamená to, že Slováci môžu vycestovať do Japonska aj bez víz. Pokiaľ ste občanom Slovenskej republiky a máte od 18 do 30 rokov, môžete dokonca celý jeden rok v Japonsku pracovať, zarábať peniaze, bývať a súčasne cestovať po krajine. Je to vďaka Programu pracovných dovoleniek, ktorý vstúpil do platnosti na základe výmeny verbálnych nót medzi Japonskom a Slovenskou republikou predminulý rok v júni. Bol by som rád, keby mladí ľudia tento nový program využívali.
Mimochodom, slovenskí známi sa ma často pýtajú na najvhodnejšie ročné obdobie na cestu do Japonska. Svoju odpoveď vždy začínam tým, že im predstavím pasáž z diela Makura no sóši (Dôverné zošity), ktorá pojednáva o kráse jednotlivých ročných období. Dielo pochádza z pera japonskej spisovateľky Sei Šónagon, ktorá ho napísala na prelome 10. a 11. storočia. Napriek tomu, že ide o dlhší úryvok, rád by som Vám ho predstavil.
„Na jar je najkrajšie svitanie. Keď sa pomaly belie okolo obrysov hôr, hory sa trocha rozjasnia a nad nimi sa tiahnu štíhle pruhy oblakov zaliate purpurom.
Cez leto noc. Najmä za svitu mesiaca, ale aj keď je temná a plná poletujúcich svätojánskych mušiek. Tiež je pekné, keď len jedna alebo dve počas letu zasvietia. A tiež keď napríklad prší.
Na jeseň súmrak. Keď je zapadajúce slnko nízko nad horami, sú dojemné i vrany, ako po troch a po štyroch alebo po dvoch a po troch rýchlo odlietajú do svojich hniezd. Ešte krajšie je, keď napríklad divé husi letia v rade a vyzerajú pritom celkom maličké. Nehovoriac už vôbec o šumení vetra a bzukote cvrčkov po západe slnka.
Cez zimu je to skoré ráno. Samozrejme, keď napadne sneh. Pekné je aj keď padne biely srieň alebo keď je mimoriadne zima a rýchlo sa zakúri a roznáša sa uhlie. Ako sa cez deň otepľuje, uhlíky v ohrievadle sa pokrývajú bielym popolom a už to nie je to pravé.“
Jednoducho povedané, každé ročné obdobie má v Japonsku svoje čaro. Bez ohľadu na to, kedy našu krajinu navštívite, vždy je svojim spôsobom podmanivá.
Na jar rozkvitajú sakury a kopce i polia sa zahalia do ružovej farby. Zima končí a len čo sa oteplí, začína sa sezóna hanami, typických japonských piknikov v tieni sakúr. Ľudia si pod nimi otvárajú tradičné obedáre bento a spoločne popíjajú sake. Sakury sú cez deň, za slnečného svitu, samozrejme krásne, ale ich svetloružová farba dokáže byť očarujúco pôvabná aj po zotmení v kontraste s nočnou oblohou.
Sakurové „záhrady“, v ktorých kvitnú stovky stromov, sú veľkolepé a úchvatné, ale elegantná vie byť i jediná sakura kvitnúca na zelených kopcoch, poliach či osamote na rohu ulice. Kvitnúce sakury nám na jar umožňujú pocítiť dych života. Keď sa ocitneme pod odkvitnutou a opadanou sakurou, cítime neopísateľnú krásu, ale zároveň i smútok. Sakury si môžeme vychutnávať naozaj rozličnými spôsobmi.
Počas horúcich letných dní sa v jednotlivých oblastiach konajú letné festivaly a tance bon odori. V areáloch chrámov a svätýň predajcovia ponúkajú v množstve stánkov rôznorodé jedlá a suveníry. Po západe slnka začína pofukovať chladný vánok. Ľudia oblečení v jukatách sa prechádzajú a ovievajú vejármi, aby sa ochladili. Pre toto ročné obdobie sú príznačné viaceré japonské jedlá, napríklad ľadová pochúťka kakigóri, vodou zo studne chladená dyňa, či grilovaný úhor marinovaný v sójovej omáčke, o ktorom sa hovorí, že povzbudí telo vysilené letnou páľavou.
Na jeseň sa kopce a polia zahalia do farieb červenejúceho sa lístia. Ľudia sa prechádzajú a kráčajú po opadaných listoch, ktoré pripomínajú červenožltý koberec. Zbierajú ich, zakladajú ohne a v ohniskách, či v pahrebách pečú sladké zemiaky i gaštany. V Japonsku sa jeseň považuje za ročné obdobie „dobrého apetítu“. Je to obdobie zberu rozličných potravín, zeleniny, hríbov, rýb. Do obchodov v mestách je dovážaná čerstvá ryža, ktorá lahodí našim chuťovým bunkám.
Vzduch je v tomto ročnom období obzvlášť čistý a môžeme tak pozorovať nočnú oblohu. Počas splnu zvykneme pripravovať sladkosti moči a dango, na verande popíjame sake a obdivujeme mesiac tzv. ocukimi.
V oblastiach obmývaných Tichým oceánom pretrvávajú cez zimu slnečné dni. Napriek chladu tu býva vzduch suchý, a každý deň je tak osviežujúci. Naopak, pre oblasti nachádzajúce sa na strane Japonského mora, či Hokkaido, sú príznačné výdatné zrážky. Všade navôkol je zasnežená krajina. Prichádza sa sem lyžovať množstvo cudzincov. Tí túto oblasť navštevujú kvôli miestnemu „prašanu“, ktorý je najkvalitnejším snehom na lyžovanie.
Počas koncoročného a novoročného obdobia oslavujeme dva najväčšie sviatky – Ómisoka a Ošógacu. V tomto období, teda od 31.decembra do 3.januára, navštevujú davy veriacich chrámy a svätyne, kde si do nového roku želajú bezpečie v domácnosti a šťastie v podnikaní. Mnohí ľudia si počas týchto dní obliekajú kimoná. Ulice sú vyzdobené pestrofarebnými novoročnými ozdobami. Mestá sa zahalia do tradičných odevov, až máte pocit, že ste sa preniesli do dávnej minulosti.
Pokiaľ ide o ročné obdobia v Európe, zdá sa mi, že leto a zima sú tu akési dlhé, a naopak, jar a jeseň prikrátke. Prechod medzi letom a zimou je veľmi rýchly. Mám pocit, že v Japonsku sú v prírode štyri ročné obdobia zreteľnejšie oddelené.
Striedanie jednotlivých ročných období je podmanivé práve preto, že je pominuteľné. V Japonsku sa práve vďaka striedaniu ročných období sformovala rozmanitá tradičná kultúra, gastronómia, ako i špecifický životný štýl, ktorý pretrval do súčasnosti.
„Tak teda poďme do Japonska!”
Jun Shimmi
veľvyslanec Japonska v Slovenskej republike
Ak sa pozrieme na štatistiky podľa krajín zistíme, že najviac návštevníkov prichádza z Kórey a z Číny. Japonsko však z roka na rok navštevuje i čoraz viac Európanov. My všetci, ako v súkromnom, tak i vo verejnom sektore, sa snažíme uctiť si každého z nich podľa princípov tradičnej japonskej pohostinnosti omotenaši. Snažíme sa, aby sa aj cudzinci, ktorí k nám prichádzajú po prvýkrát, cítili v našej krajine príjemne a vyhli sa akýmkoľvek ťažkostiam. Snažíme sa s nimi napríklad komunikovať v anglickom jazyku, či zavádzať anglické označenia.
Nechcem sa chváliť, ale myslím si, že my Japonci sme obzvlášť pohostinný národ. Sme skrátka radi, keď môžeme pohostiť ľudí, ktorí k nám prichádzajú z ďalekých krajín.
Bohužiaľ, nemám po ruke štatistiky o tom, koľko Slovákov ročne navštívi Japonsko. Hoci si uvedomujem, že počet Slovákov prechovávajúcich záujem o Japonsko každoročne stúpa, nazdávam sa, že počet tých, ktorí našu krajinu v skutočnosti aj navštívia, je stále relatívne nízky. Bol by som rád, keby Japonsko navštívilo ešte viac Slovákov, nadviazalo priateľstvá s Japoncami, spoznalo našu krajinu a stalo sa jej fanúšikmi.
Medzi Slovenskom a Japonskom existuje bezvízový styk. Znamená to, že Slováci môžu vycestovať do Japonska aj bez víz. Pokiaľ ste občanom Slovenskej republiky a máte od 18 do 30 rokov, môžete dokonca celý jeden rok v Japonsku pracovať, zarábať peniaze, bývať a súčasne cestovať po krajine. Je to vďaka Programu pracovných dovoleniek, ktorý vstúpil do platnosti na základe výmeny verbálnych nót medzi Japonskom a Slovenskou republikou predminulý rok v júni. Bol by som rád, keby mladí ľudia tento nový program využívali.
Mimochodom, slovenskí známi sa ma často pýtajú na najvhodnejšie ročné obdobie na cestu do Japonska. Svoju odpoveď vždy začínam tým, že im predstavím pasáž z diela Makura no sóši (Dôverné zošity), ktorá pojednáva o kráse jednotlivých ročných období. Dielo pochádza z pera japonskej spisovateľky Sei Šónagon, ktorá ho napísala na prelome 10. a 11. storočia. Napriek tomu, že ide o dlhší úryvok, rád by som Vám ho predstavil.
„Na jar je najkrajšie svitanie. Keď sa pomaly belie okolo obrysov hôr, hory sa trocha rozjasnia a nad nimi sa tiahnu štíhle pruhy oblakov zaliate purpurom.
Cez leto noc. Najmä za svitu mesiaca, ale aj keď je temná a plná poletujúcich svätojánskych mušiek. Tiež je pekné, keď len jedna alebo dve počas letu zasvietia. A tiež keď napríklad prší.
Na jeseň súmrak. Keď je zapadajúce slnko nízko nad horami, sú dojemné i vrany, ako po troch a po štyroch alebo po dvoch a po troch rýchlo odlietajú do svojich hniezd. Ešte krajšie je, keď napríklad divé husi letia v rade a vyzerajú pritom celkom maličké. Nehovoriac už vôbec o šumení vetra a bzukote cvrčkov po západe slnka.
Cez zimu je to skoré ráno. Samozrejme, keď napadne sneh. Pekné je aj keď padne biely srieň alebo keď je mimoriadne zima a rýchlo sa zakúri a roznáša sa uhlie. Ako sa cez deň otepľuje, uhlíky v ohrievadle sa pokrývajú bielym popolom a už to nie je to pravé.“
Jednoducho povedané, každé ročné obdobie má v Japonsku svoje čaro. Bez ohľadu na to, kedy našu krajinu navštívite, vždy je svojim spôsobom podmanivá.
Na jar rozkvitajú sakury a kopce i polia sa zahalia do ružovej farby. Zima končí a len čo sa oteplí, začína sa sezóna hanami, typických japonských piknikov v tieni sakúr. Ľudia si pod nimi otvárajú tradičné obedáre bento a spoločne popíjajú sake. Sakury sú cez deň, za slnečného svitu, samozrejme krásne, ale ich svetloružová farba dokáže byť očarujúco pôvabná aj po zotmení v kontraste s nočnou oblohou.
Sakurové „záhrady“, v ktorých kvitnú stovky stromov, sú veľkolepé a úchvatné, ale elegantná vie byť i jediná sakura kvitnúca na zelených kopcoch, poliach či osamote na rohu ulice. Kvitnúce sakury nám na jar umožňujú pocítiť dych života. Keď sa ocitneme pod odkvitnutou a opadanou sakurou, cítime neopísateľnú krásu, ale zároveň i smútok. Sakury si môžeme vychutnávať naozaj rozličnými spôsobmi.
Počas horúcich letných dní sa v jednotlivých oblastiach konajú letné festivaly a tance bon odori. V areáloch chrámov a svätýň predajcovia ponúkajú v množstve stánkov rôznorodé jedlá a suveníry. Po západe slnka začína pofukovať chladný vánok. Ľudia oblečení v jukatách sa prechádzajú a ovievajú vejármi, aby sa ochladili. Pre toto ročné obdobie sú príznačné viaceré japonské jedlá, napríklad ľadová pochúťka kakigóri, vodou zo studne chladená dyňa, či grilovaný úhor marinovaný v sójovej omáčke, o ktorom sa hovorí, že povzbudí telo vysilené letnou páľavou.
Na jeseň sa kopce a polia zahalia do farieb červenejúceho sa lístia. Ľudia sa prechádzajú a kráčajú po opadaných listoch, ktoré pripomínajú červenožltý koberec. Zbierajú ich, zakladajú ohne a v ohniskách, či v pahrebách pečú sladké zemiaky i gaštany. V Japonsku sa jeseň považuje za ročné obdobie „dobrého apetítu“. Je to obdobie zberu rozličných potravín, zeleniny, hríbov, rýb. Do obchodov v mestách je dovážaná čerstvá ryža, ktorá lahodí našim chuťovým bunkám.
Vzduch je v tomto ročnom období obzvlášť čistý a môžeme tak pozorovať nočnú oblohu. Počas splnu zvykneme pripravovať sladkosti moči a dango, na verande popíjame sake a obdivujeme mesiac tzv. ocukimi.
V oblastiach obmývaných Tichým oceánom pretrvávajú cez zimu slnečné dni. Napriek chladu tu býva vzduch suchý, a každý deň je tak osviežujúci. Naopak, pre oblasti nachádzajúce sa na strane Japonského mora, či Hokkaido, sú príznačné výdatné zrážky. Všade navôkol je zasnežená krajina. Prichádza sa sem lyžovať množstvo cudzincov. Tí túto oblasť navštevujú kvôli miestnemu „prašanu“, ktorý je najkvalitnejším snehom na lyžovanie.
Počas koncoročného a novoročného obdobia oslavujeme dva najväčšie sviatky – Ómisoka a Ošógacu. V tomto období, teda od 31.decembra do 3.januára, navštevujú davy veriacich chrámy a svätyne, kde si do nového roku želajú bezpečie v domácnosti a šťastie v podnikaní. Mnohí ľudia si počas týchto dní obliekajú kimoná. Ulice sú vyzdobené pestrofarebnými novoročnými ozdobami. Mestá sa zahalia do tradičných odevov, až máte pocit, že ste sa preniesli do dávnej minulosti.
Pokiaľ ide o ročné obdobia v Európe, zdá sa mi, že leto a zima sú tu akési dlhé, a naopak, jar a jeseň prikrátke. Prechod medzi letom a zimou je veľmi rýchly. Mám pocit, že v Japonsku sú v prírode štyri ročné obdobia zreteľnejšie oddelené.
Striedanie jednotlivých ročných období je podmanivé práve preto, že je pominuteľné. V Japonsku sa práve vďaka striedaniu ročných období sformovala rozmanitá tradičná kultúra, gastronómia, ako i špecifický životný štýl, ktorý pretrval do súčasnosti.
„Tak teda poďme do Japonska!”
Jun Shimmi
veľvyslanec Japonska v Slovenskej republike