29. časť: O tom, ako sa popasovať s horúčavami; O zvončekoch vo vetre a o burčiaku – džúse z vína
2018/8/3
Od polovice júla až do konca augusta útočí vlna horúčav na všetky regióny Japonska a spôsobuje, že každý deň teplota vystupuje nad rekordných 40 stupňov. Prudký nárast teploty vzduchu je citeľný predovšetkým vo veľkomestách, v ktorých je prírodná zeleň úplne potlačená budovami, cestnými komunikáciami a inými výsledkami ľudskej stavebnej činnosti. V jej dôsledku sa pôsobením slnečného tepla centrá miest pokryté asfaltom a betónom menia na akési parné kúpele. Teplota v takýchto mestách vystupuje vyššie ako v oblastiach nachádzajúcich sa v ich okolí. Tento jav dostal i svoje pomenovanie - hovoríme o takzvanom fenoméne horúceho ostrova. Ani po zotmení si vyše desať miliónov Tokijčanov nevydýchne, pretože i noci zostávajú tropické, s teplotami presahujúcimi 25 stupňov.
Predpokladá sa, že toto abnormálne počasie, ktorému v poslednej dobe čelíme, je výsledkom globálneho otepľovania zemegule. Pravdou však je, že pre japonské letá sú od nepamäti typické vysoké teploty a vysoká vlhkosť vzduchu.
V dávnych časoch, kedy ešte nik nechyroval o klimatickom zariadení či elektrickom ventilátore, múdrosť našich predkov našla spôsob ako príjemne prežiť horúce letá. Napríklad si hneď skoro ráno kúpili na trhu veľký červený melón, ktorý ponorili do vody v studni, aby sa dôkladne vychladil. Keď bol dostatočne studený, kompletne ho zbavili šupky, posolili a nakoniec sa doň s chuťou a hlboko zahryzli. Chuťové poháriky priniesli pocit osvieženia zo studeného melóna, zatiaľ čo dehydrované telo prijalo prepotrebnú vodu a soľ.
V letnom období sa v mestách a dedinách po celom Japonsku konajú väčšie či menšie prehliadky ohňostrojov. V čase večerného predstavenia po západe slnka teplota vzduchu klesá a horúčava poľavuje. Aj ľudia, ktorí sa počas dňa ukrývajú pred teplom vo svojich príbytkoch, vychádzajú večer von zo svojich domov, aby sa pokochali ohňostrojmi. Keď hľadia na pestrofarebné divadlo, ktoré sa odohráva na oblohe, znova a znova sa im darí zabudnúť na horúčavu dní.
Pri príležitosti prehliadky ohňostrojov sa konajú na nádvoriach šintoistických svätýň a budhistických chrámov náboženské oslavy, ktorých nevyhnutnou súčasťou je jarmok s najrozličnejšími stánkami. Sem si prichádzame kúpiť zvončeky fúrin, ktoré doma zavesíme pod veraje dverí (pozri obrázok vľavo hore). Zvončeky fúrin sú vyrobené buď z kovu alebo zo skla. Keď ich rozhojdá vánok, rozozvučia sa nežným cinkaním. Týmto spôsobom, keď počúvame jemne chladivý hlahol zvončekov, nám aj náš ďalší zmyslový vnem – sluch prináša pocit príjemného osvieženia.
Počas náboženských osláv sa na jarmokoch predávajú i zlaté rybky. Niekoľko z nich si kúpime a doma vypustíme do akvária alebo inej nádoby s vodou. Vizuálny pôžitok z toho, ako si rozkošné pestrofarebné rybky plávajú v studenej vode, nám taktiež dokáže odviesť pozornosť od horúčavy.
Mimochodom, vedeli ste, že existujú potraviny, ktoré majú schopnosť ochladzovať organizmus počas horúcich období? Už tradičná čínska medicína, a na ňu nadväzujúca typická japonská medicína, objavila účinky takýchto potravín. Nájdeme medzi nimi, okrem už spomenutého melónu, aj tofu, lotosový koreň, bambusové výhonky, bielu reďkovku daikon, šalátovú uhorku, stopkový zeler i špenátové listy. Tieto potraviny zbavujú organizmus nadmerného tepla, ktoré je pre telo nebezpečné. Ich konzumácia sa preto odporúča práve vo veľmi teplých mesiacoch. (Je pravdou, že koreň lotosu i bambusové výhonky nie je jednoduché zohnať v slovenských obchodoch, ale všetky ostatné potraviny, ako napríklad tofu, sú bežne dostupné aj v slovenských obchodoch či trhoviskách.)
Veľa priestoru som venoval opisu horúceho japonského leta, ale treba povedať, že toto leto je i Európa sužovaná veľmi horúcim počasím. Predovšetkým južná Európa, do ktorej prúdi horúci vzduch z Afriky, bojuje s extrémnymi teplotami. Nedávno som mal príležitosť stretnúť sa so svojou kolegyňou – portugalskou veľvyslankyňou, ktorá sa práve vrátila na Slovensko z dovolenky v rodnom Portugalsku. Spomínala mi, že v samotnom Lisabone sa ručička na teplomere vyšplhala nad 50°C!
Z hľadiska klimatického pásma neleží hlavné mesto Slovenska, Bratislava, na úrovni Lisabonu, no i tak sú teploty, ktoré zažívame, vyššie ako tie z predchádzajúcich rokov. Jeden za druhým nasledujú po sebe dni, ktorých teplota vzduchu je vyššia ako 30°C.
Slovenské leto sa od toho japonského odlišuje všeobecne v dvoch základných parametroch. Po prvé, vlhkosť vzduchu je na Slovensku pomerne nízka, a teda vzduch je značne suchý. Vďaka tomu, aj keď teplota vzduchu vystúpi vysoko, je pocitová teplota relatívne príjemná. Po druhé, rána i večery sú pomerne svieže, s teplotou nepresahujúcou 25°C. Takže možno povedať, že aj keď sú obe krajiny rovnako vystavené vlne horúčav, predsa len sa dni na Slovensku dajú prežiť príjemnejšie.
V samom srdci Bratislavy leží staré mesto s kamennými stavbami, ktoré nesú pečať stredoveku. Z južnej strany mestom preteká rieka Dunaj. Tak v samotnom hlavnom meste ako i v jeho okolí sa rozprestierajú viaceré menšie či väčšie parky a iné zelené plochy, vďaka ktorým je mesto bohaté na prírodné prostredie. Syndróm horúceho ostrova, o ktorom som hovoril v úvode, sa teda rozhodne Bratislavy netýka.
Keďže rána i večery sú osviežujúco chladné, mnohí ľudia využívajú tento čas dňa na rekreačný beh popri riekach, alebo sa prechádzajú v lone neďalekej prírody. Tak ako slnko vystupuje vyššie na oblohu, tak úmerne stúpa i teplota vzduchu. Napriek tomu v centre mesta stretávame množstvo ľudí, ktorí si to jednoducho nevšímajú.
Momentálne máme prázdninové obdobie, preto do mesta prichádzajú mnohí prevažne európski turisti, aby sa túlali kamennými uličkami Starého mesta. Niektorí si v tieni stromov vychutnávajú šálku kávy, iní popíjajú miestne čapované pivo.
Ak by sme nechali prehovoriť Slovákov, povedali by, že pre nich je pivo ako voda (mimochodom pivo je tu lacnejšie ako minerálka). Údajne práve vďaka tomu, že vzduch je v lete pomerne suchý, sa po vypití piva človek hneď spotí , pivo sa z tela rýchlo vyparí a človek sa neopije.
V histórii Slovenska je obdobie, kedy tvorilo spoločný štát s Českom. Československo bolo svetoznáme svojimi regionálnymi pivovarmi, v ktorých sa varilo a stále varí vynikajúce pivo. Zároveň sa na Slovensku oddávna dorába kvalitné víno, ktoré je dedičstvom vplyvu Rímskej ríše na tomto území.
Slovenské víno sa dováža i do Japonska. Ročne ide o niekoľko desiatok tisíc fliaš, ktoré si našli svojich veľkoodberateľov predovšetkým v reštauráciách v oblasti Kansai. Prostredníctvom internetu si však i súkromné osoby môžu objednať slovenské víno. Pravdou však je, že povedomie o slovenských vínach je medzi japonskými spotrebiteľmi zatiaľ stále nízke.
Predtým, než som začal pracovať na Ministerstve zahraničných vecí, absolvoval som dvojročný študijný pobyt vo Francúzsku, počas ktorého som sa čo to o francúzskych vínach podučil a trochu s nimi koketoval. Osobne si myslím, že ak vynecháme slávne vinárstva s prvotriednymi vínami z oblastí ako Bordeaux alebo Burgundsko, tak smelo môžeme povedať, že slovenské vína pohybujúce sa v cenovej relácii okolo 10 až 30 Eur za fľašu nijako nezaostávajú za francúzskymi vínami a sú skutočne kvalitné. Predovšetkým biele a ružové slovenské vína danej kategórie sú lahodné, nehovoriac o ich priaznivom pomere ceny a kvality.
Predpokladá sa, že toto abnormálne počasie, ktorému v poslednej dobe čelíme, je výsledkom globálneho otepľovania zemegule. Pravdou však je, že pre japonské letá sú od nepamäti typické vysoké teploty a vysoká vlhkosť vzduchu.
V dávnych časoch, kedy ešte nik nechyroval o klimatickom zariadení či elektrickom ventilátore, múdrosť našich predkov našla spôsob ako príjemne prežiť horúce letá. Napríklad si hneď skoro ráno kúpili na trhu veľký červený melón, ktorý ponorili do vody v studni, aby sa dôkladne vychladil. Keď bol dostatočne studený, kompletne ho zbavili šupky, posolili a nakoniec sa doň s chuťou a hlboko zahryzli. Chuťové poháriky priniesli pocit osvieženia zo studeného melóna, zatiaľ čo dehydrované telo prijalo prepotrebnú vodu a soľ.
V letnom období sa v mestách a dedinách po celom Japonsku konajú väčšie či menšie prehliadky ohňostrojov. V čase večerného predstavenia po západe slnka teplota vzduchu klesá a horúčava poľavuje. Aj ľudia, ktorí sa počas dňa ukrývajú pred teplom vo svojich príbytkoch, vychádzajú večer von zo svojich domov, aby sa pokochali ohňostrojmi. Keď hľadia na pestrofarebné divadlo, ktoré sa odohráva na oblohe, znova a znova sa im darí zabudnúť na horúčavu dní.
Pri príležitosti prehliadky ohňostrojov sa konajú na nádvoriach šintoistických svätýň a budhistických chrámov náboženské oslavy, ktorých nevyhnutnou súčasťou je jarmok s najrozličnejšími stánkami. Sem si prichádzame kúpiť zvončeky fúrin, ktoré doma zavesíme pod veraje dverí (pozri obrázok vľavo hore). Zvončeky fúrin sú vyrobené buď z kovu alebo zo skla. Keď ich rozhojdá vánok, rozozvučia sa nežným cinkaním. Týmto spôsobom, keď počúvame jemne chladivý hlahol zvončekov, nám aj náš ďalší zmyslový vnem – sluch prináša pocit príjemného osvieženia.
Počas náboženských osláv sa na jarmokoch predávajú i zlaté rybky. Niekoľko z nich si kúpime a doma vypustíme do akvária alebo inej nádoby s vodou. Vizuálny pôžitok z toho, ako si rozkošné pestrofarebné rybky plávajú v studenej vode, nám taktiež dokáže odviesť pozornosť od horúčavy.
Mimochodom, vedeli ste, že existujú potraviny, ktoré majú schopnosť ochladzovať organizmus počas horúcich období? Už tradičná čínska medicína, a na ňu nadväzujúca typická japonská medicína, objavila účinky takýchto potravín. Nájdeme medzi nimi, okrem už spomenutého melónu, aj tofu, lotosový koreň, bambusové výhonky, bielu reďkovku daikon, šalátovú uhorku, stopkový zeler i špenátové listy. Tieto potraviny zbavujú organizmus nadmerného tepla, ktoré je pre telo nebezpečné. Ich konzumácia sa preto odporúča práve vo veľmi teplých mesiacoch. (Je pravdou, že koreň lotosu i bambusové výhonky nie je jednoduché zohnať v slovenských obchodoch, ale všetky ostatné potraviny, ako napríklad tofu, sú bežne dostupné aj v slovenských obchodoch či trhoviskách.)
Veľa priestoru som venoval opisu horúceho japonského leta, ale treba povedať, že toto leto je i Európa sužovaná veľmi horúcim počasím. Predovšetkým južná Európa, do ktorej prúdi horúci vzduch z Afriky, bojuje s extrémnymi teplotami. Nedávno som mal príležitosť stretnúť sa so svojou kolegyňou – portugalskou veľvyslankyňou, ktorá sa práve vrátila na Slovensko z dovolenky v rodnom Portugalsku. Spomínala mi, že v samotnom Lisabone sa ručička na teplomere vyšplhala nad 50°C!
Z hľadiska klimatického pásma neleží hlavné mesto Slovenska, Bratislava, na úrovni Lisabonu, no i tak sú teploty, ktoré zažívame, vyššie ako tie z predchádzajúcich rokov. Jeden za druhým nasledujú po sebe dni, ktorých teplota vzduchu je vyššia ako 30°C.
Slovenské leto sa od toho japonského odlišuje všeobecne v dvoch základných parametroch. Po prvé, vlhkosť vzduchu je na Slovensku pomerne nízka, a teda vzduch je značne suchý. Vďaka tomu, aj keď teplota vzduchu vystúpi vysoko, je pocitová teplota relatívne príjemná. Po druhé, rána i večery sú pomerne svieže, s teplotou nepresahujúcou 25°C. Takže možno povedať, že aj keď sú obe krajiny rovnako vystavené vlne horúčav, predsa len sa dni na Slovensku dajú prežiť príjemnejšie.
V samom srdci Bratislavy leží staré mesto s kamennými stavbami, ktoré nesú pečať stredoveku. Z južnej strany mestom preteká rieka Dunaj. Tak v samotnom hlavnom meste ako i v jeho okolí sa rozprestierajú viaceré menšie či väčšie parky a iné zelené plochy, vďaka ktorým je mesto bohaté na prírodné prostredie. Syndróm horúceho ostrova, o ktorom som hovoril v úvode, sa teda rozhodne Bratislavy netýka.
Keďže rána i večery sú osviežujúco chladné, mnohí ľudia využívajú tento čas dňa na rekreačný beh popri riekach, alebo sa prechádzajú v lone neďalekej prírody. Tak ako slnko vystupuje vyššie na oblohu, tak úmerne stúpa i teplota vzduchu. Napriek tomu v centre mesta stretávame množstvo ľudí, ktorí si to jednoducho nevšímajú.
Momentálne máme prázdninové obdobie, preto do mesta prichádzajú mnohí prevažne európski turisti, aby sa túlali kamennými uličkami Starého mesta. Niektorí si v tieni stromov vychutnávajú šálku kávy, iní popíjajú miestne čapované pivo.
Ak by sme nechali prehovoriť Slovákov, povedali by, že pre nich je pivo ako voda (mimochodom pivo je tu lacnejšie ako minerálka). Údajne práve vďaka tomu, že vzduch je v lete pomerne suchý, sa po vypití piva človek hneď spotí , pivo sa z tela rýchlo vyparí a človek sa neopije.
V histórii Slovenska je obdobie, kedy tvorilo spoločný štát s Českom. Československo bolo svetoznáme svojimi regionálnymi pivovarmi, v ktorých sa varilo a stále varí vynikajúce pivo. Zároveň sa na Slovensku oddávna dorába kvalitné víno, ktoré je dedičstvom vplyvu Rímskej ríše na tomto území.
Slovenské víno sa dováža i do Japonska. Ročne ide o niekoľko desiatok tisíc fliaš, ktoré si našli svojich veľkoodberateľov predovšetkým v reštauráciách v oblasti Kansai. Prostredníctvom internetu si však i súkromné osoby môžu objednať slovenské víno. Pravdou však je, že povedomie o slovenských vínach je medzi japonskými spotrebiteľmi zatiaľ stále nízke.
Predtým, než som začal pracovať na Ministerstve zahraničných vecí, absolvoval som dvojročný študijný pobyt vo Francúzsku, počas ktorého som sa čo to o francúzskych vínach podučil a trochu s nimi koketoval. Osobne si myslím, že ak vynecháme slávne vinárstva s prvotriednymi vínami z oblastí ako Bordeaux alebo Burgundsko, tak smelo môžeme povedať, že slovenské vína pohybujúce sa v cenovej relácii okolo 10 až 30 Eur za fľašu nijako nezaostávajú za francúzskymi vínami a sú skutočne kvalitné. Predovšetkým biele a ružové slovenské vína danej kategórie sú lahodné, nehovoriac o ich priaznivom pomere ceny a kvality.
Na záver by som sa chcel zmieniť o burčiaku - špecifickom nápoji, ktorý si možno vychutnať len v strednej a východnej Európe (na fotografii vľavo). Jeho príprava sa začína začiatkom leta zberom hrozna, ktoré sa odšťaví a nechá kvasiť. Burčiak tak vzniká ako medziprodukt pri výrobe vína. Má však pomerne nízky obsah alkoholu pričom si zachováva sladkosť hroznového muštu. Ide teda o nápoj, ktorý leží na pomedzí muštu a vína. Po česky sa mu hovorí burčák, po nemecky vraj Federweissem. Obsah alkoholu v burčiaku je zhruba polovičný ako vo víne a je preň typická jemná sladká chuť.
Keďže v ňom stále prebiehajú kvasné procesy, tvorí sa na jeho povrchu pena, ktorá pomaly narastá. Preto je veľmi nebezpečné naliať burčiak do fľaše a uzavrieť ju zátkou. Rovnako treba dávať pozor na to, že burčiak je nápoj, ktorý sa dobre a ľahko pije. Až tak ľahko, že ani nevieme ako začne hladina alkoholu v tele stúpať a odrazu cítime, že sme opití.
Ak napreduje fermentácia muštu správnym tempom, objaví sa burčiak na trhu v jeseni. Začiatok jeho predaja je stanovený vyhláškou, ktorá určuje, že najskôr je tak možné urobiť v polovici augusta. Burčiak teda predstavuje sezónny alkoholický nápoj a symbolizuje vinobranie a prichádzajúcu jeseň.
Toto leto však bolo oproti iným horúcejšie, preto fermentácia burčiaku postupovala rýchlejšie. Sezóna jeho konzumácie odštartovala už na začiatku augusta. Dočítal som sa v správach, že slovenská vláda jednorazovo upravila existujúcu platnú vyhlášku, ktorá umožnila, aby sa tento rok mohlo začať s predajom a konzumáciou burčiaku už v prvej tretine augusta.
Ako asi chutí burčiak počas vrcholiaceho leta? Nuž, pre Slovákov, ktorí sú pomerne statnej postavy, a teda odolní voči alkoholu, ide zrejme o nápoj, ktorý sa hneď po vypití vyparí potnými kanálikmi, a preto sa z neho neopijú. Rád by som sa na tento nezvyčajný fenomén opýtal aj svojich slovenských priateľov.
Jun Shimmi
veľvyslanec Japonska v Slovenskej republike
Keďže v ňom stále prebiehajú kvasné procesy, tvorí sa na jeho povrchu pena, ktorá pomaly narastá. Preto je veľmi nebezpečné naliať burčiak do fľaše a uzavrieť ju zátkou. Rovnako treba dávať pozor na to, že burčiak je nápoj, ktorý sa dobre a ľahko pije. Až tak ľahko, že ani nevieme ako začne hladina alkoholu v tele stúpať a odrazu cítime, že sme opití.
Ak napreduje fermentácia muštu správnym tempom, objaví sa burčiak na trhu v jeseni. Začiatok jeho predaja je stanovený vyhláškou, ktorá určuje, že najskôr je tak možné urobiť v polovici augusta. Burčiak teda predstavuje sezónny alkoholický nápoj a symbolizuje vinobranie a prichádzajúcu jeseň.
Toto leto však bolo oproti iným horúcejšie, preto fermentácia burčiaku postupovala rýchlejšie. Sezóna jeho konzumácie odštartovala už na začiatku augusta. Dočítal som sa v správach, že slovenská vláda jednorazovo upravila existujúcu platnú vyhlášku, ktorá umožnila, aby sa tento rok mohlo začať s predajom a konzumáciou burčiaku už v prvej tretine augusta.
Ako asi chutí burčiak počas vrcholiaceho leta? Nuž, pre Slovákov, ktorí sú pomerne statnej postavy, a teda odolní voči alkoholu, ide zrejme o nápoj, ktorý sa hneď po vypití vyparí potnými kanálikmi, a preto sa z neho neopijú. Rád by som sa na tento nezvyčajný fenomén opýtal aj svojich slovenských priateľov.
Jun Shimmi
veľvyslanec Japonska v Slovenskej republike