30. časť: Ako som preplával krásny modrý Dunaj
2018/9/20
Dunaj je veľtok, ktorý pramení na juhu Nemecka, preteká desiatimi európskymi krajinami, aby napokon vyústil do Čierneho mora. Celým týmto územím sa tiahne v dĺžke 2 850 kilometrov. Bratislava, hlavné mesto Slovenska, sa rozprestiera práve na brehoch tejto rieky. V staroveku i stredoveku predstavoval tento veľtok dôležitý zdroj vody pre poľnohospodárstvo i pre život obyvateľov v jeho okolí, no zároveň bol i významnou riečnou obchodnou trasou. Ak sa vyberieme z Bratislavy proti prúdu Dunaja, tak sa po približne 60 kilometroch dostaneme do rakúskej Viedne. Ak pôjdeme po prúde tejto rieky, tak sa nám po 160 kilometroch otvoria brány maďarskej Budapešti. Pri prechádzkach popri Dunaji môžeme denne sledovať, ako sa po jeho hladine plavia nákladné aj výletné lode.
V európskych historických kronikách, v literatúre, i v iných umeleckých dielach sa názov Dunaj objavuje nespočetnekrát. Japoncom sa však v tejto súvislosti pravdepodobne najčastejšie vybaví slávny valčík Na krásnom modrom Dunaji, ktorý skomponoval Johann Strauss mladší. Domnievam sa, že mnohí japonskí turisti sa rozhodli reálne navštíviť Európu práve na základe očarenia z tohto radostného a elegantného hudobného diela.
Nemožno však povedať, že by mal súčasný Dunaj modrú farbu. Pri pohľade z bratislavských brehov sa nám javí skôr trochu mútny a slabozelený. Rovnakú farbu má Dunaj i vo Viedni a Budapešti. V roku 1867, keď Johann Strauss mladší skomponoval spomínaný valčík, bol však Dunaj zaiste krásne modrý. Avšak dnes, keď jeho vody poznačilo znečistenie životného prostredia spôsobené ekonomickým rozvojom, by bolo azda príhodnejšie premenovať Straussovo dielo na „ Na krásnom(?) zelenom Dunaji“.
V nedeľu dňa 2. septembra sa v Bratislave konalo podujatie s názvom Trans Danube Swim (Plávanie cez Dunaj). Ide o každoročnú akciu s niekoľkoročnou tradíciou, ktorej účastníci sa snažia preplávať Dunaj z jedného brehu na druhý. Dunaj totiž Bratislavčania vnímajú iba ako rieku, okolo ktorej sa radi len tak prechádzajú a pozorujú ju alebo ako rieku, ponad ktorú sa klenie most a po ňom sa neustále ženú autá tam a späť. Cieľom tohto podujatia je preto zvýšiť verejné povedomie o význame Dunaja pre život obyvateľov a poukázať na dôležitosť ochrany životného prostredia. Tento rok som sa aj ja rozhodol na základe vrelých odporúčaní viacerých mojich slovenských priateľov zúčastniť sa a Dunaj preplávať.
V daný deň bolo premenlivé zamračené počasie sprevádzané občasnými prehánkami. Rozhodne to nebol ideálny deň na plávanie. Napriek tomu sa okolo jednej hodiny popoludní zišlo na stanovenom mieste na brehu Dunaja takmer 500 plavcov. Každý z nich už mal na hlave žltú plaveckú čiapku, ktorá slúžila ako vstupenka do vody (viď fotografia hore). Kdekoľvek som sa obzrel, všade boli samí statní, urastení Slováci. Nielenže som bol zrejme jediný japonský účastník, ale myslím, že som bol aj jediným zástupcom ázijského kontinentu na tomto podujatí.
Vopred som si naštudoval, že šírka rieky od bodu štartu k protiľahlému brehu je približne 350 metrov. Zároveň som si zistil, že do cieľa, ktorý sa nachádzal pod Mostom SNP, budem musieť preplávať dva kilometre po prúde rieky. Slovenskí priatelia mi tiež dali vedieť, že v predchádzajúci deň, čiže v sobotu, bola teplota vody 19, 8° a jej rýchlosť 307 m/min (18 km/hod). Lenže počas soboty padal v západnej časti Slovenska silný dážď, takže bola vysoká pravdepodobnosť, že v deň podujatia bude teplota vody nižšia ako deň predtým, že stúpne hladina rieky, a aj jej rýchlosť sa zvýši.
Podujatie odštartovalo o druhej hodine popoludní. Spolu s niekoľkými stovkami Slovákov som i ja skočil do vody. Spočiatku som pociťoval intenzívny chlad, ale postupne ako som plával, sa môj organizmus začal zvnútra zahrievať, až som ho prestal vnímať. Účastníci boli upozornení, aby z hygienických dôvodov nepili vodu z rieky, ktorá bola polopriehľadná a mala zelenkavú farbu. Každopádne, táto voda nebola zdraviu škodlivá, takže ja som si plávanie cez tento veľtok, počas ktorého sme sa s ostatnými plavcami nahlas zdravili, nesmierne užíval. Keď som pri plávaní vynáral hlavu spod hladiny rieky, zakaždým sa mi naskytol panoramatický pohľad na rozložitú, mohutnú rieku, na stromy, ktoré lemovali oba brehy i na Bratislavský hrad, ktorý sa vypínal na neďalekom hradnom kopci.
Keď pozorujeme Dunaj z brehu, vôbec si neuvedomíme, aký silný a rýchly prúd sa ním ženie. To si človek uvedomí, až keď do neho skutočne vkročí. Pred podujatím nás organizátor poučil, že nemáme plávať k cieľu na druhom brehu priamo po prúde rieky. Práve naopak! Máme najprv plávať v diagonále proti prúdu rieky, aby si naše telá potom prebral silný riečny prúd a ten nám dopomohol doplávať po prúde až do cieľa na opačnom brehu. Sám som na vlastnej koži pocítil, že keď som sa snažil plávať priamo najkratšou cestou k druhému brehu, moje telo bolo postupne unášané dole prúdom.
V európskych historických kronikách, v literatúre, i v iných umeleckých dielach sa názov Dunaj objavuje nespočetnekrát. Japoncom sa však v tejto súvislosti pravdepodobne najčastejšie vybaví slávny valčík Na krásnom modrom Dunaji, ktorý skomponoval Johann Strauss mladší. Domnievam sa, že mnohí japonskí turisti sa rozhodli reálne navštíviť Európu práve na základe očarenia z tohto radostného a elegantného hudobného diela.
Nemožno však povedať, že by mal súčasný Dunaj modrú farbu. Pri pohľade z bratislavských brehov sa nám javí skôr trochu mútny a slabozelený. Rovnakú farbu má Dunaj i vo Viedni a Budapešti. V roku 1867, keď Johann Strauss mladší skomponoval spomínaný valčík, bol však Dunaj zaiste krásne modrý. Avšak dnes, keď jeho vody poznačilo znečistenie životného prostredia spôsobené ekonomickým rozvojom, by bolo azda príhodnejšie premenovať Straussovo dielo na „ Na krásnom(?) zelenom Dunaji“.
V nedeľu dňa 2. septembra sa v Bratislave konalo podujatie s názvom Trans Danube Swim (Plávanie cez Dunaj). Ide o každoročnú akciu s niekoľkoročnou tradíciou, ktorej účastníci sa snažia preplávať Dunaj z jedného brehu na druhý. Dunaj totiž Bratislavčania vnímajú iba ako rieku, okolo ktorej sa radi len tak prechádzajú a pozorujú ju alebo ako rieku, ponad ktorú sa klenie most a po ňom sa neustále ženú autá tam a späť. Cieľom tohto podujatia je preto zvýšiť verejné povedomie o význame Dunaja pre život obyvateľov a poukázať na dôležitosť ochrany životného prostredia. Tento rok som sa aj ja rozhodol na základe vrelých odporúčaní viacerých mojich slovenských priateľov zúčastniť sa a Dunaj preplávať.
V daný deň bolo premenlivé zamračené počasie sprevádzané občasnými prehánkami. Rozhodne to nebol ideálny deň na plávanie. Napriek tomu sa okolo jednej hodiny popoludní zišlo na stanovenom mieste na brehu Dunaja takmer 500 plavcov. Každý z nich už mal na hlave žltú plaveckú čiapku, ktorá slúžila ako vstupenka do vody (viď fotografia hore). Kdekoľvek som sa obzrel, všade boli samí statní, urastení Slováci. Nielenže som bol zrejme jediný japonský účastník, ale myslím, že som bol aj jediným zástupcom ázijského kontinentu na tomto podujatí.
Vopred som si naštudoval, že šírka rieky od bodu štartu k protiľahlému brehu je približne 350 metrov. Zároveň som si zistil, že do cieľa, ktorý sa nachádzal pod Mostom SNP, budem musieť preplávať dva kilometre po prúde rieky. Slovenskí priatelia mi tiež dali vedieť, že v predchádzajúci deň, čiže v sobotu, bola teplota vody 19, 8° a jej rýchlosť 307 m/min (18 km/hod). Lenže počas soboty padal v západnej časti Slovenska silný dážď, takže bola vysoká pravdepodobnosť, že v deň podujatia bude teplota vody nižšia ako deň predtým, že stúpne hladina rieky, a aj jej rýchlosť sa zvýši.
Podujatie odštartovalo o druhej hodine popoludní. Spolu s niekoľkými stovkami Slovákov som i ja skočil do vody. Spočiatku som pociťoval intenzívny chlad, ale postupne ako som plával, sa môj organizmus začal zvnútra zahrievať, až som ho prestal vnímať. Účastníci boli upozornení, aby z hygienických dôvodov nepili vodu z rieky, ktorá bola polopriehľadná a mala zelenkavú farbu. Každopádne, táto voda nebola zdraviu škodlivá, takže ja som si plávanie cez tento veľtok, počas ktorého sme sa s ostatnými plavcami nahlas zdravili, nesmierne užíval. Keď som pri plávaní vynáral hlavu spod hladiny rieky, zakaždým sa mi naskytol panoramatický pohľad na rozložitú, mohutnú rieku, na stromy, ktoré lemovali oba brehy i na Bratislavský hrad, ktorý sa vypínal na neďalekom hradnom kopci.
Keď pozorujeme Dunaj z brehu, vôbec si neuvedomíme, aký silný a rýchly prúd sa ním ženie. To si človek uvedomí, až keď do neho skutočne vkročí. Pred podujatím nás organizátor poučil, že nemáme plávať k cieľu na druhom brehu priamo po prúde rieky. Práve naopak! Máme najprv plávať v diagonále proti prúdu rieky, aby si naše telá potom prebral silný riečny prúd a ten nám dopomohol doplávať po prúde až do cieľa na opačnom brehu. Sám som na vlastnej koži pocítil, že keď som sa snažil plávať priamo najkratšou cestou k druhému brehu, moje telo bolo postupne unášané dole prúdom.
Ďalšou zaujímavosťou, ktorú som si pri plávaní uvedomil, bola skutočnosť, aký rozdielny tok má rieka v jednotlivých svojich častiach. Počas prvých 20 minút môjho plávania tiekla rieka síce rýchlym tokom, ale hladina bola pokojná. Preto som nepociťoval žiadne vlny. Čím viac som sa však približoval k cieľu na druhom brehu, tým viac sa vlny dvíhali, až občas zalievali plavcov. Tí mali veru čo robiť, aby sa udržali nad hladinou (viď fotografia).
Mne sa napokon podarilo doraziť do cieľa, ktorý sa nachádzal po prúde rieky na jej opačnom brehu pod Mostom SNP, za necelých 40 minút. Aby vyčerpaní účastníci, ktorí úspešne preplávali Dunaj, nabrali opäť nové sily, organizátori pre nich pripravili slávne bratislavské rožky – sladké pečivo v tvare ustupujúceho mesiaca plnené orechovou alebo makovou plnkou a gulášovú polievku (viď fotografia). Aj ja som sa v cieli delil o radosť z pokorenia Dunaja s mojimi slovenskými priateľmi.
Toto podujatie bolo po stránke bezpečnosti veľmi dobre pripravené zrejme aj vďaka podpore a spolupráci mesta Bratislava pri jeho organizovaní. Na to, aby nedošlo k žiadnemu nešťastnému utopeniu, dohliadali na plavcov záchranári na člnoch, na hladine hliadkovali potápači a dokonca z oblohy sledovali situáciu drony. Niekoľkým plavcom došli sily, na polceste sa vzdali a záchranári ich museli vytiahnuť z vody do záchranných člnov. Väčšine účastníkov sa však podarilo úspešne doplávať až do cieľa.
Pri svojom prvom plávaní v Dunaji som nielen opätovne spoznal krásu a príťažlivosť tejto rieky, ale znova som pocítil i pokoru pred jej nástrahami a nebezpečenstvom. V priemere raz za pár rokov vraj nájde v Dunaji smrť jeden človek. Uvedomil som si, že ak sa nejedná o skutočne dobre zorganizovanú akciu, ako bola táto, kedy je bezpečnosť plavcov dôsledne zabezpečená, je naozaj nezodpovedné do Dunaja len tak ľahkovážne vstupovať a plávať v ňom bez prípravy.
Na záver by som sa ešte vrátil k upozorneniu usporiadateľov, že z hygienických dôvodov sme nemali piť vodu z rieky. Nuž ja som si z nej veru párkrát nedobrovoľne hltol, keď ma raz zaliala vlna. V Egypte však majú porekadlo, ktoré hovorí, že kto sa raz napije vody z Nílu, určite sa k nemu znova vráti. I v Japonsku používame ustálené spojenie „navyknúť si na ich vodu“, keď chceme povedať, že sme už nejaké nové miesto dobre spoznali, že sme si už navykli na jeho prostredie.
Takže i ja už môžem po japonsky povedať, že som si „navykol na bratislavskú vodu“, a teda sa zžil s tamojším prostredím, keďže som plával v Dunaji a prehltol pár dúškov jeho vody.
Jun Shimmi
veľvyslanec Japonska v Slovenskej republike
Toto podujatie bolo po stránke bezpečnosti veľmi dobre pripravené zrejme aj vďaka podpore a spolupráci mesta Bratislava pri jeho organizovaní. Na to, aby nedošlo k žiadnemu nešťastnému utopeniu, dohliadali na plavcov záchranári na člnoch, na hladine hliadkovali potápači a dokonca z oblohy sledovali situáciu drony. Niekoľkým plavcom došli sily, na polceste sa vzdali a záchranári ich museli vytiahnuť z vody do záchranných člnov. Väčšine účastníkov sa však podarilo úspešne doplávať až do cieľa.
Pri svojom prvom plávaní v Dunaji som nielen opätovne spoznal krásu a príťažlivosť tejto rieky, ale znova som pocítil i pokoru pred jej nástrahami a nebezpečenstvom. V priemere raz za pár rokov vraj nájde v Dunaji smrť jeden človek. Uvedomil som si, že ak sa nejedná o skutočne dobre zorganizovanú akciu, ako bola táto, kedy je bezpečnosť plavcov dôsledne zabezpečená, je naozaj nezodpovedné do Dunaja len tak ľahkovážne vstupovať a plávať v ňom bez prípravy.
Na záver by som sa ešte vrátil k upozorneniu usporiadateľov, že z hygienických dôvodov sme nemali piť vodu z rieky. Nuž ja som si z nej veru párkrát nedobrovoľne hltol, keď ma raz zaliala vlna. V Egypte však majú porekadlo, ktoré hovorí, že kto sa raz napije vody z Nílu, určite sa k nemu znova vráti. I v Japonsku používame ustálené spojenie „navyknúť si na ich vodu“, keď chceme povedať, že sme už nejaké nové miesto dobre spoznali, že sme si už navykli na jeho prostredie.
Takže i ja už môžem po japonsky povedať, že som si „navykol na bratislavskú vodu“, a teda sa zžil s tamojším prostredím, keďže som plával v Dunaji a prehltol pár dúškov jeho vody.
Jun Shimmi
veľvyslanec Japonska v Slovenskej republike