34. časť: O tohtoročnom Japonskom dni, ktorý sa koná v sobotu 6. júla v Bratislave, meste hudby a umenia
2019/6/28
Bratislavské Staré mesto predstavuje veľmi kompaktné územie s pôdorysom štvorca, ktorého jedna strana nepresahuje ani dĺžku jedného kilometra. Prechádzajúc sa po uličkách vydláždených pôvodnou kamennou dlažbou vám vaše zmysly navodia pocit, že tu azda od stredoveku zastal čas. Celý peší okruh centrom Starého mesta vám nezaberie viac než hodinu. Keď míňate katedrálu svätého Martina, môže sa stať, že práve vtedy sa bude zo zvonice chrámu ozývať zvonenie zvonu oznamujúceho aktuálny čas.
V strede Starého mesta pyšne stojí elegantná budova – Reduta, sídlo Slovenskej filharmónie. V koncertnej sále Reduty sa odohrávala v máji tohto roku i slávnostná inaugurácia novej slovenskej prezidentky. V bezprostrednom susedstve tejto stavby sa nachádza pôvodná budova Slovenského národného divadla, na doskách ktorého sa stále uvádzajú operné a baletné predstavenia. Členmi baletného súboru tohto divadla sú i japonské baletky.
V Starom meste sa navyše zachovalo viacero historických šľachtických sídiel nazývaných paláce a pomenovaných po svojich majiteľoch. Väčšina z nich je vo vlastníctve mesta alebo mestských častí. Pravidelne sa priestory týchto palácov využívajú na organizovanie výstav, koncertov či iných rôznorodých kultúrnych podujatí.
Nadobudol som presvedčenie, že v porovnaní s Japonskom žijú Slováci v pevnejšom dennom kontakte s hudbou a umením. Koncerty i výstavy sú často finančne podporované vládou a vstupné na kultúrne podujatia je veľmi rozumné, niekedy až prekvapivo nízke. Bratislavčania teda môžu využiť mnoho príležitostí na stretnutia s naozaj kvalitným umením.
Predovšetkým v období od mája do septembra, kedy je teplota vzduchu síce vysoká, ale vďaka nízkej vlhkosti vzduchu je počasie príjemné, sa denne konajú rôzne hudobné a iné umelecké podujatia.
V takomto na kultúru bohatom meste organizuje aj naše veľvyslanectvo každoročne v lete tzv. Japonský deň (viď fotografia). Tento rok sa dňa 6. júla uskutoční jeho štvrtý ročník. Bude sa odohrávať na bratislavskom Hlavnom námestí a na neďalekom nádvorí Starej radnice. Na divákov čakajú ukážky čajového obradu, umenia aranžovania kvetín ikebana, umenie bonsaj, obliekanie tradičného kimona, predstavenie japonských šachov šógi a go. Podvečer o 17:15 prebehne na centrálnom pódiu na Hlavnom námestí symbolický ceremoniál Kagamiwari, ktorý oficiálne otvorí celý festival. Počas tohto ceremoniálu sa dreveným kladivom rozbije vrchnák veľkého dreveného sudu naplneného japonským ryžovým vínom saké. Cieľom tohto rituálu je zabezpečiť a pomodliť sa za úspešný priebeh celého podujatia. Po zavŕšení kagamiwari až do večera bude nasledovať koncertné vystúpenie, predstavenie japonských tradičných tancov, ukážky bojových umení aikido, džudo a karate. ( Presný program Japonského letného festivalu nájdete na konci tohto textu.)
V strede Starého mesta pyšne stojí elegantná budova – Reduta, sídlo Slovenskej filharmónie. V koncertnej sále Reduty sa odohrávala v máji tohto roku i slávnostná inaugurácia novej slovenskej prezidentky. V bezprostrednom susedstve tejto stavby sa nachádza pôvodná budova Slovenského národného divadla, na doskách ktorého sa stále uvádzajú operné a baletné predstavenia. Členmi baletného súboru tohto divadla sú i japonské baletky.
V Starom meste sa navyše zachovalo viacero historických šľachtických sídiel nazývaných paláce a pomenovaných po svojich majiteľoch. Väčšina z nich je vo vlastníctve mesta alebo mestských častí. Pravidelne sa priestory týchto palácov využívajú na organizovanie výstav, koncertov či iných rôznorodých kultúrnych podujatí.
Nadobudol som presvedčenie, že v porovnaní s Japonskom žijú Slováci v pevnejšom dennom kontakte s hudbou a umením. Koncerty i výstavy sú často finančne podporované vládou a vstupné na kultúrne podujatia je veľmi rozumné, niekedy až prekvapivo nízke. Bratislavčania teda môžu využiť mnoho príležitostí na stretnutia s naozaj kvalitným umením.
Predovšetkým v období od mája do septembra, kedy je teplota vzduchu síce vysoká, ale vďaka nízkej vlhkosti vzduchu je počasie príjemné, sa denne konajú rôzne hudobné a iné umelecké podujatia.
V takomto na kultúru bohatom meste organizuje aj naše veľvyslanectvo každoročne v lete tzv. Japonský deň (viď fotografia). Tento rok sa dňa 6. júla uskutoční jeho štvrtý ročník. Bude sa odohrávať na bratislavskom Hlavnom námestí a na neďalekom nádvorí Starej radnice. Na divákov čakajú ukážky čajového obradu, umenia aranžovania kvetín ikebana, umenie bonsaj, obliekanie tradičného kimona, predstavenie japonských šachov šógi a go. Podvečer o 17:15 prebehne na centrálnom pódiu na Hlavnom námestí symbolický ceremoniál Kagamiwari, ktorý oficiálne otvorí celý festival. Počas tohto ceremoniálu sa dreveným kladivom rozbije vrchnák veľkého dreveného sudu naplneného japonským ryžovým vínom saké. Cieľom tohto rituálu je zabezpečiť a pomodliť sa za úspešný priebeh celého podujatia. Po zavŕšení kagamiwari až do večera bude nasledovať koncertné vystúpenie, predstavenie japonských tradičných tancov, ukážky bojových umení aikido, džudo a karate. ( Presný program Japonského letného festivalu nájdete na konci tohto textu.)
Špeciálne tento rok sa nám podarilo nadviazať spoluprácu aj so slovenskou Asociáciou Šiba Inu, vďaka ktorej budeme môcť slovenskému publiku po prvý raz predstaviť toto pôvodné japonské plemeno psov. Ide o veľmi odvážne, pokojné psy, ktoré sú verné svojim majiteľom. Hovorí sa o nich, že presne odrážajú povahu japonského človeka. Inak, i ja som si priniesol so sebou z Japonska svojho šiba inu psíka (fenku). Teším sa, že spolu so slovenskými rodinami, ktoré s láskou chovajú toto plemeno, budeme môcť predviesť šiba inu počas tohtoročného Japonského dňa. (viď fotografia)
Vy, ktorí žijete v Bratislave, ale aj vy, ktorí tu budete práve na výlete, príďte v sobotu 6. júla v popoludňajších hodinách medzi nás, ak vám to časové možnosti dovolia! Všetci ste vítaní a očakávaní.
Mimochodom, Bratislava je sídlom takmer päťdesiatich veľvyslanectiev, ktorých väčšinu tvoria zastupiteľstvá európskych štátov. Mnohé veľvyslanectvá, tak ako aj to naše, organizujú rôzne kultúrne podujatia, ktorých cieľom je priblížiť kultúru a umenie ich krajiny slovenskému publiku. Medzi takýmito podujatiami dominujú predovšetkým hudobné produkcie. Každé veľvyslanectvo sa snaží usporiadať na Slovensku predstavenia svojich najlepších umelcov. Na takéto koncerty som často pozývaný aj ja.
Keď sa zúčastňujem na týchto kultúrnych podujatiach, vždy si uvedomím, ako závidím európskym krajinám ich spoločné kultúrne dedičstvo, ktoré je historickým základom ich existencie. Hĺbka vzájomného kultúrneho porozumenia navzájom sa líšiacich európskych krajín je pozoruhodná.
V umení európskych krajín ale i severnej Ameriky je príznačné silné zakorenenie kresťanských myšlienok. Slovná zásoba európskych jazykov zasa obsahuje veľké množstvo slov majúcich svoj pôvod v latinčine a gréčtine a vždy boli pod silným vplyvom týchto jazykov. Pokiaľ ide o hudbu, druhy hudobných nástrojov, ktoré sa používajú počas koncertov klasickej hudby, sú naprieč Európou rovnaké. Navyše, ak Európan začuje meno slávneho skladateľa ako napríklad Brahms, Chopin alebo Mozart, nielen že vie, o akého hudobného skladateľa ide, ale vo väčšine prípadov pozná do istej miery aj jeho tvorbu. Keď teda Slovák dostane informáciu o koncerte, ktoré organizuje niektoré veľvyslanectvo, povie si: „ Áno, jasné, ide o túto hudbu“.
Na druhej strane je pravdou, že ak neberieme do úvahy skutočných fanatikov, tak stupeň poznania ázijských kultúr je zo strany Európanov nízky.
Pre väčšinu z nich stále predstavuje ázijské umenie len akýsi exotický fenomén. Preto ak na Slovensko privedieme japonských skladateľov alebo interpretov, takmer nik ich nepozná a ich diela sú tu neznáme. Našou úlohou je teda priviesť slovenské publikum na koncert japonskej hudby, umožniť mu vypočuť si ju a aj obľúbiť. V porovnaní s európskou hudbou, na ktoré je ucho slovenského poslucháča prirodzene zvyknuté, je japonská hudba stále neznámou, o ktorej pozadí nemá takýto poslucháč takmer žiadnu vedomosť. Verím, že bude potrebný istý čas a aj zvedavosť zo strany slovenského publika, ktoré pomôžu k prijatiu a obľúbeniu si i japonskej hudby.
V každom prípade, hovorí sa, že raz vidieť je viac ako stokrát počuť, preto vás všetkých pozývam na stretnutie s japonskou kultúrou počas Japonského letného festivalu.
Nižšie nájdete jeho program:
Nádvorie Starej radnice
13:30 Čajový obrad školy Urasenke (p. Takamatsu Souriki)
14:00 Ukážky aranžovania kvetín ikebana školy Sougetsu (p. Noriko Komiyama)
14:45 Ukážky odievania japonského kimona (p. Teru Ogawa a p. Teruka Ogawa
15:15 Bonsaj (Bonsajcentrum Bratislava)
15:45 Ukážky japonských šachov šógi a go (Slovenská asociácia šógi)
16:15 Predstavenie plemena Šiba Inu (Šiba Inu Slovensko)
Centrálne pódium na Hlavnom námestí
17:15 Oficiálne otvorenie (rituál Kagamiwari)
17:30 Koncert (Hudák Ensamble Vienna)
18:00 „Kamigatamai“ – japonský klasický tanec (Teru Ogawa, hlavná majsterka a vedúca školy Ogawa )
18:30 Ukážky japonských bojových umení karate, aikido, džudo (Slovenský zväz karate - ŠŠK Bratislava, Kurilla Budokan, Judo klub Patrónka a Judo klub Levice
Jun Shimmi
veľvyslanec Japonska v Slovenskej republike
Vy, ktorí žijete v Bratislave, ale aj vy, ktorí tu budete práve na výlete, príďte v sobotu 6. júla v popoludňajších hodinách medzi nás, ak vám to časové možnosti dovolia! Všetci ste vítaní a očakávaní.
Mimochodom, Bratislava je sídlom takmer päťdesiatich veľvyslanectiev, ktorých väčšinu tvoria zastupiteľstvá európskych štátov. Mnohé veľvyslanectvá, tak ako aj to naše, organizujú rôzne kultúrne podujatia, ktorých cieľom je priblížiť kultúru a umenie ich krajiny slovenskému publiku. Medzi takýmito podujatiami dominujú predovšetkým hudobné produkcie. Každé veľvyslanectvo sa snaží usporiadať na Slovensku predstavenia svojich najlepších umelcov. Na takéto koncerty som často pozývaný aj ja.
Keď sa zúčastňujem na týchto kultúrnych podujatiach, vždy si uvedomím, ako závidím európskym krajinám ich spoločné kultúrne dedičstvo, ktoré je historickým základom ich existencie. Hĺbka vzájomného kultúrneho porozumenia navzájom sa líšiacich európskych krajín je pozoruhodná.
V umení európskych krajín ale i severnej Ameriky je príznačné silné zakorenenie kresťanských myšlienok. Slovná zásoba európskych jazykov zasa obsahuje veľké množstvo slov majúcich svoj pôvod v latinčine a gréčtine a vždy boli pod silným vplyvom týchto jazykov. Pokiaľ ide o hudbu, druhy hudobných nástrojov, ktoré sa používajú počas koncertov klasickej hudby, sú naprieč Európou rovnaké. Navyše, ak Európan začuje meno slávneho skladateľa ako napríklad Brahms, Chopin alebo Mozart, nielen že vie, o akého hudobného skladateľa ide, ale vo väčšine prípadov pozná do istej miery aj jeho tvorbu. Keď teda Slovák dostane informáciu o koncerte, ktoré organizuje niektoré veľvyslanectvo, povie si: „ Áno, jasné, ide o túto hudbu“.
Na druhej strane je pravdou, že ak neberieme do úvahy skutočných fanatikov, tak stupeň poznania ázijských kultúr je zo strany Európanov nízky.
Pre väčšinu z nich stále predstavuje ázijské umenie len akýsi exotický fenomén. Preto ak na Slovensko privedieme japonských skladateľov alebo interpretov, takmer nik ich nepozná a ich diela sú tu neznáme. Našou úlohou je teda priviesť slovenské publikum na koncert japonskej hudby, umožniť mu vypočuť si ju a aj obľúbiť. V porovnaní s európskou hudbou, na ktoré je ucho slovenského poslucháča prirodzene zvyknuté, je japonská hudba stále neznámou, o ktorej pozadí nemá takýto poslucháč takmer žiadnu vedomosť. Verím, že bude potrebný istý čas a aj zvedavosť zo strany slovenského publika, ktoré pomôžu k prijatiu a obľúbeniu si i japonskej hudby.
V každom prípade, hovorí sa, že raz vidieť je viac ako stokrát počuť, preto vás všetkých pozývam na stretnutie s japonskou kultúrou počas Japonského letného festivalu.
Nižšie nájdete jeho program:
Nádvorie Starej radnice
13:30 Čajový obrad školy Urasenke (p. Takamatsu Souriki)
14:00 Ukážky aranžovania kvetín ikebana školy Sougetsu (p. Noriko Komiyama)
14:45 Ukážky odievania japonského kimona (p. Teru Ogawa a p. Teruka Ogawa
15:15 Bonsaj (Bonsajcentrum Bratislava)
15:45 Ukážky japonských šachov šógi a go (Slovenská asociácia šógi)
16:15 Predstavenie plemena Šiba Inu (Šiba Inu Slovensko)
Centrálne pódium na Hlavnom námestí
17:15 Oficiálne otvorenie (rituál Kagamiwari)
17:30 Koncert (Hudák Ensamble Vienna)
18:00 „Kamigatamai“ – japonský klasický tanec (Teru Ogawa, hlavná majsterka a vedúca školy Ogawa )
18:30 Ukážky japonských bojových umení karate, aikido, džudo (Slovenský zväz karate - ŠŠK Bratislava, Kurilla Budokan, Judo klub Patrónka a Judo klub Levice
Jun Shimmi
veľvyslanec Japonska v Slovenskej republike