Jedlá typické pre 24 sezón FEBRUÁR
2021/2/2
Mesiac február je v rámci 24 solárnych období zastúpený dvoma obdobiami: 立春 (riššun) – jar začína a 雨水 (amamizu) – sneh sa začína meniť na dážď a roztápa sa. Obdobie tuhej zimy teda ustupuje a postupne sa približuje jar.
Predel jednotlivých ročných období nazývame v japončine secubun (節分). Aj znaky, ktorými sa tento výraz zapisuje, to presne vystihujú: 節 – obdobie, 分 – deliť. Pôvodne sa toto slovo používalo na označenie predelov aj ostatných ročných období, avšak v súčasnosti sa zachovalo predovšetkým na pomenovanie prechodu zimy do jari. Isto to súvisí s radosťou a oslavou nového života zrodeného v jari po chladnej zime.
V posledný deň zimy, t.j. v deň secubun, ktorý spadá obyčajne na 3. alebo 4. február, sa udržiava zaujímavý zvyk hádzania fazuliek zvaný mamemaki (豆まき). Súvisí s vierou, že na prelome jari a zimy je človek mimiriadne náchylný na nachladnutie či na inú chorobu. Mamemaki je teda rituálom, ktorého cieľom je odohnať túto chorobu, resp. zlých duchov. Historicky vieme vystopovať pôvod tohto rituálu až do obdobia Muromači, t.j. do 14.storočia. Na odohnanie démonov či zlých duchov sa používajú sójové fazuľky. Prečo je to tak, vám hneď vysvetlíme. Fazuľa sa totiž po japonsky povie mame (豆). Termín mame má však aj ďalší význam. Znakmi sa zapisuje takto: 魔滅 a označuje zničenie démona. Hádzaním fazuliek mame 豆 do démona s prianím vyhnať ho preč, a teda vykonávaním rituálu mame 魔滅, sa zbavujeme zlých duchov a modlitbou k sebe privolávame pevné zdravie. Fazuľky, ktoré sa používajú pri mamemaki, sa volajú fukumame 福豆, t.j. šťastné fazuľky. Keď takýchto fazuliek zjeme presne toľko, koľko máme rokov, prípadne ešte o jednu viac, privoláme k sebe šťastie na celý rok.
V jednotlivých regiónoch i v jednotlivých domácnostiach sa spôsob vykonávania rituálu mamemaki líši. V prípade autorky tohto textu sa odohráva nasledovne. Otec rodiny, ktorý na seba berie úlohu démona, sa oblečie do kostýmu a masky čerta. Pred vchodom do domu kričí: Prichádza demon! a vstúpi dovnútra. Vtedy matka rodiny s deťmi zakričia: Démon von, šťastie dnu! a začnú do démona hádzať sójové fazuľky a vyháňať ho von. Čo keby sme v súčasnej epidemickej situácii spôsobenej korona vírusom skúsili vo februári hádzať fazuľky, aby sme vypudili koronu?
Mesiac február sa po japonsky nazýva aj umemizuki 梅見月. Prvý znak tohto slova označuje slivku – ume 梅 Stromy sliviek sú totiž prvé, ktoré zakvitnú po zime v stále chladných februárových dňoch. Ich kvietky teda ohlasujú príchod jari. Japonskou národnou kvetinou je síce sakura, ale pravdou je, že až do obdobia Heian, t.j. od konca 8. storočia do začiatku 12. storočia, bola za ňu považovaná slivka, ktorá si do Japonska našla cestu z kontinentálnej Ázie. Jemná, sladká vôňa slivkových kvietkov nám umožňuje preciťovať, že jar je už za dverami. Súčasná éra, ktorá v Japonsku začala nástupom nového cisára na trón v máji v roku 2019, sa nazýva Reiwa 令和. Jej pomenovanie bolo inšprirované nasledujúcim úvodom do japonskej klasickej básne o kvetoch slivky nachádzajúcej sa v zbierke Manjóšú 万葉集 z obdobia Nara, t. j. z 8. storočia: V prvom jarnom mesiaci je vzduch sviežo číry a vetrík si jemnučko šelestí.
Typickými pokrmami, ktoré sa jedávajú vo februárový secubun, sú ehómaki - nekrájané suši rolky a grilované japonské sardinky. Spôsob, akým sa jedia rolky ehómaki, je veľmi špecifický a nájdete ho vysvetlený na jednom z obrázkov nižšie.
Takisto vám odporúčame pozrieť si na našom Facebooku video, na ktorom osobný kuchár japonského veľvyslanca pán Ishimori pripravuje a komentuje prípravu roliek ehómaki.
Predchádzajúce články zo seriálu Jedlá typické pre 24 sezón nájdete na nasledujúcej stránke nášho veľvyslanectva: https://www.sk.emb-japan.go.jp/itpr_ja/11_000001_00181.html
Predel jednotlivých ročných období nazývame v japončine secubun (節分). Aj znaky, ktorými sa tento výraz zapisuje, to presne vystihujú: 節 – obdobie, 分 – deliť. Pôvodne sa toto slovo používalo na označenie predelov aj ostatných ročných období, avšak v súčasnosti sa zachovalo predovšetkým na pomenovanie prechodu zimy do jari. Isto to súvisí s radosťou a oslavou nového života zrodeného v jari po chladnej zime.
V posledný deň zimy, t.j. v deň secubun, ktorý spadá obyčajne na 3. alebo 4. február, sa udržiava zaujímavý zvyk hádzania fazuliek zvaný mamemaki (豆まき). Súvisí s vierou, že na prelome jari a zimy je človek mimiriadne náchylný na nachladnutie či na inú chorobu. Mamemaki je teda rituálom, ktorého cieľom je odohnať túto chorobu, resp. zlých duchov. Historicky vieme vystopovať pôvod tohto rituálu až do obdobia Muromači, t.j. do 14.storočia. Na odohnanie démonov či zlých duchov sa používajú sójové fazuľky. Prečo je to tak, vám hneď vysvetlíme. Fazuľa sa totiž po japonsky povie mame (豆). Termín mame má však aj ďalší význam. Znakmi sa zapisuje takto: 魔滅 a označuje zničenie démona. Hádzaním fazuliek mame 豆 do démona s prianím vyhnať ho preč, a teda vykonávaním rituálu mame 魔滅, sa zbavujeme zlých duchov a modlitbou k sebe privolávame pevné zdravie. Fazuľky, ktoré sa používajú pri mamemaki, sa volajú fukumame 福豆, t.j. šťastné fazuľky. Keď takýchto fazuliek zjeme presne toľko, koľko máme rokov, prípadne ešte o jednu viac, privoláme k sebe šťastie na celý rok.
V jednotlivých regiónoch i v jednotlivých domácnostiach sa spôsob vykonávania rituálu mamemaki líši. V prípade autorky tohto textu sa odohráva nasledovne. Otec rodiny, ktorý na seba berie úlohu démona, sa oblečie do kostýmu a masky čerta. Pred vchodom do domu kričí: Prichádza demon! a vstúpi dovnútra. Vtedy matka rodiny s deťmi zakričia: Démon von, šťastie dnu! a začnú do démona hádzať sójové fazuľky a vyháňať ho von. Čo keby sme v súčasnej epidemickej situácii spôsobenej korona vírusom skúsili vo februári hádzať fazuľky, aby sme vypudili koronu?
 |
 |
|
© MASAYOSHI ETO /amanaimages |
© orion /amanaimages Šťastné sójové fazuľky používané počas mamemaki. Aby choroba nemohla zapustiť korene, používajú sa pražené fazuľky. |
Mesiac február sa po japonsky nazýva aj umemizuki 梅見月. Prvý znak tohto slova označuje slivku – ume 梅 Stromy sliviek sú totiž prvé, ktoré zakvitnú po zime v stále chladných februárových dňoch. Ich kvietky teda ohlasujú príchod jari. Japonskou národnou kvetinou je síce sakura, ale pravdou je, že až do obdobia Heian, t.j. od konca 8. storočia do začiatku 12. storočia, bola za ňu považovaná slivka, ktorá si do Japonska našla cestu z kontinentálnej Ázie. Jemná, sladká vôňa slivkových kvietkov nám umožňuje preciťovať, že jar je už za dverami. Súčasná éra, ktorá v Japonsku začala nástupom nového cisára na trón v máji v roku 2019, sa nazýva Reiwa 令和. Jej pomenovanie bolo inšprirované nasledujúcim úvodom do japonskej klasickej básne o kvetoch slivky nachádzajúcej sa v zbierke Manjóšú 万葉集 z obdobia Nara, t. j. z 8. storočia: V prvom jarnom mesiaci je vzduch sviežo číry a vetrík si jemnučko šelestí.
 |
 |
|
© daj /amanaimages |
© JP /amanaimages Jarná scenéria rozkvitnutých slivkových stromov. |
Typickými pokrmami, ktoré sa jedávajú vo februárový secubun, sú ehómaki - nekrájané suši rolky a grilované japonské sardinky. Spôsob, akým sa jedia rolky ehómaki, je veľmi špecifický a nájdete ho vysvetlený na jednom z obrázkov nižšie.
Takisto vám odporúčame pozrieť si na našom Facebooku video, na ktorom osobný kuchár japonského veľvyslanca pán Ishimori pripravuje a komentuje prípravu roliek ehómaki.
 |
 |
|
|
Démon (choroba) vraj nemá rád vôňu grilovaných sardiniek, preto konzumácia sardiniek odháňa choroby. |
 |
 |
| Správny spôsob konzumácie ehómaki: Nasmerujeme sa na tzv. smer ehó, t.j. na svetovú stranu, ktorá je v daný rok považovaná za priaznivú. Potom si niečo v duchu zaželáme a bez slova zjeme na jeden raz celú rolku. Ak dodržíme tento postup, naše želanie sa vraj splní. Mimochodom, tento rok je za priaznivú svetovú stranu považovaný juho-juhovýchod. |
Predchádzajúce články zo seriálu Jedlá typické pre 24 sezón nájdete na nasledujúcej stránke nášho veľvyslanectva: https://www.sk.emb-japan.go.jp/itpr_ja/11_000001_00181.html