Jedlá typické pre 24 sezón MAREC
2021/3/5
Mesiac marec je v rámci 24 solárnych období zastúpený dvoma obdobiami: 啓蟄 (keičicu) - hmyz, ktorý prespal zimu, vylieza von a 春分 (šunbun) - nastáva rovnodennosť: dĺžka dňa a noci je rovnaká. Väčšina živých tvorov už cíti príchod jari a pomaly sa prebúdza k životu.
V dnešný deň, 3. marca, oslavujeme Hinamacuri (Sviatok hina), pri príležitosti ktorého sa vystavujú bábiky hina a dievčatkám sa želá zdravie a šťastie. Keď sa do rodiny narodí dievča, zakúpia mu jeho rodičia alebo starí rodičia sadu bábik hina. Vždy 3. marca sa tieto bábiky vystavia v domácnosti a oslavuje sa s prianím, aby dievčatko v zdraví prosperovalo.
Japonské slovo hina označuje malé a milé veci, pričom rovnakým slovom sa nazývajú aj čerstvo vyliahnuté mláďatká vtákov a kuriatka. Predpokladá sa, že tradícia Sviatku hina - Hinamacuri siaha až do obdobia Heian, t.j. od konca 8. storočia do začiatku 12. storočia, ale jeho presný pôvod nie je objasnený. Aj v románe Príbeh princa Gendžiho od autorky Murasaki Shikibu z 11.storočia sa nachádza zmienka o tom, že medzi dievčatkami zo šľachtických rodín bola populárna hra hína, čo bola vlastne hra s malými bábikami na mamičku a na otecka. Bola to však bežná hra a nebola spájaná len jedným špeciálnym obdobím v roku.
Na druhej strane, v rovnakom období sa udomácnil v Japonsku obrad s názvom Džóši no harai, ktorý sa konal v tretí deň tretieho mesiaca japonského lunisolárneho kalendára. Tento obrad patril medzi päť festivalov zvaných súborne Gosekku, ktoré si na japonské ostrovy našli cestu z Číny. Počas tohto obradu si ľudia akoby hladili svoje telá bábikami vyrobenými z rastlín alebo z papiera, aby tak do bábiky od seba odohnali zlé sily. Potom bábiky hodili do rieky, a tým seba očistili. Predpokladá sa, že bábiky používané počas obradu Džóši no harai a bábiky, s ktorými sa dievčatká hrali hru hína, postupom času vzájomne splynuli a vyústili do súčasného každoročného podujatia sláveného 3. marca, kedy sa v Japonsku vystavujú bábiky hina a dievčatkám sa želá, aby vyrastali v zdraví.
Existuje však aj ďalší predpoklad pôvodu sviatku Hinamatsuri. Ten hovorí, že jeho vznik môže súvisieť s tzv. obradom Hina-nagaši, kedy sa papierové bábiky púšťali dolu riekou. Totiž, keďže v minulosti bola úmrtnosť detí vysoká, rodičia, aby zabezpečili svojim deťom zdravý rast, vyrábali papierové bábiky zobrazujúce ich deti. Do týchto bábik sa mali z detí presunúť zlé, škodlivé sily a potom sa bábiky pustili dolu riekou. Doteraz existuje v Japonsku niekoľko regiónov, kde v čase sviatku Hinamacuri vykonávajú ich obyvatelia obrad Hina-nagaši.
Súčasné bábiky vystavované počas Hinamacuri pozostávajú z bábiky princa, princeznej a ich služobníctva na dvore. Vyjadrujú želanie pre dievčatá, aby raz dosiahli šťastný manželský život.
V deň Hinamacuri, ktorý je sviatkom dievčat, sa jedáva temarizuši – malé suši v tvare guličky, polievka s mušľami hamaguri, trojfarebné koláčiky hiši-moči a ryžové cukrovinky hina-arare. Vysvetlenie a popis týchto pokrmov nájdete pod jednotlivými fotografiami nižšie.
Predchádzajúce články zo seriálu Jedlá typické pre 24 sezón nájdete na nasledujúcej stránke nášho veľvyslanectva: https://www.sk.emb-japan.go.jp/itpr_ja/11_000001_00180.html
V dnešný deň, 3. marca, oslavujeme Hinamacuri (Sviatok hina), pri príležitosti ktorého sa vystavujú bábiky hina a dievčatkám sa želá zdravie a šťastie. Keď sa do rodiny narodí dievča, zakúpia mu jeho rodičia alebo starí rodičia sadu bábik hina. Vždy 3. marca sa tieto bábiky vystavia v domácnosti a oslavuje sa s prianím, aby dievčatko v zdraví prosperovalo.
Japonské slovo hina označuje malé a milé veci, pričom rovnakým slovom sa nazývajú aj čerstvo vyliahnuté mláďatká vtákov a kuriatka. Predpokladá sa, že tradícia Sviatku hina - Hinamacuri siaha až do obdobia Heian, t.j. od konca 8. storočia do začiatku 12. storočia, ale jeho presný pôvod nie je objasnený. Aj v románe Príbeh princa Gendžiho od autorky Murasaki Shikibu z 11.storočia sa nachádza zmienka o tom, že medzi dievčatkami zo šľachtických rodín bola populárna hra hína, čo bola vlastne hra s malými bábikami na mamičku a na otecka. Bola to však bežná hra a nebola spájaná len jedným špeciálnym obdobím v roku.
Na druhej strane, v rovnakom období sa udomácnil v Japonsku obrad s názvom Džóši no harai, ktorý sa konal v tretí deň tretieho mesiaca japonského lunisolárneho kalendára. Tento obrad patril medzi päť festivalov zvaných súborne Gosekku, ktoré si na japonské ostrovy našli cestu z Číny. Počas tohto obradu si ľudia akoby hladili svoje telá bábikami vyrobenými z rastlín alebo z papiera, aby tak do bábiky od seba odohnali zlé sily. Potom bábiky hodili do rieky, a tým seba očistili. Predpokladá sa, že bábiky používané počas obradu Džóši no harai a bábiky, s ktorými sa dievčatká hrali hru hína, postupom času vzájomne splynuli a vyústili do súčasného každoročného podujatia sláveného 3. marca, kedy sa v Japonsku vystavujú bábiky hina a dievčatkám sa želá, aby vyrastali v zdraví.
Existuje však aj ďalší predpoklad pôvodu sviatku Hinamatsuri. Ten hovorí, že jeho vznik môže súvisieť s tzv. obradom Hina-nagaši, kedy sa papierové bábiky púšťali dolu riekou. Totiž, keďže v minulosti bola úmrtnosť detí vysoká, rodičia, aby zabezpečili svojim deťom zdravý rast, vyrábali papierové bábiky zobrazujúce ich deti. Do týchto bábik sa mali z detí presunúť zlé, škodlivé sily a potom sa bábiky pustili dolu riekou. Doteraz existuje v Japonsku niekoľko regiónov, kde v čase sviatku Hinamacuri vykonávajú ich obyvatelia obrad Hina-nagaši.
Súčasné bábiky vystavované počas Hinamacuri pozostávajú z bábiky princa, princeznej a ich služobníctva na dvore. Vyjadrujú želanie pre dievčatá, aby raz dosiahli šťastný manželský život.
V deň Hinamacuri, ktorý je sviatkom dievčat, sa jedáva temarizuši – malé suši v tvare guličky, polievka s mušľami hamaguri, trojfarebné koláčiky hiši-moči a ryžové cukrovinky hina-arare. Vysvetlenie a popis týchto pokrmov nájdete pod jednotlivými fotografiami nižšie.
Predchádzajúce články zo seriálu Jedlá typické pre 24 sezón nájdete na nasledujúcej stránke nášho veľvyslanectva: https://www.sk.emb-japan.go.jp/itpr_ja/11_000001_00180.html
 |
 |
| Tradičný podstavec s bábikami vystavovanými na Hinamacuri. V období hinamacuri sa v mestách konajú rôzne festivaly. |
Bábiky používané na obrad Hina-nagaši (bábiky, ktoré sa púšťajú dolu riekou) |
 |
 |
| Temarizuši (suši v tvare loptičky) Tento druh suši vznikol z pôvodne konzervova- ného suši zvaného naresuši, ktoré sa konzumo- valo už v období Heian. Neskôr sa naň začali ukladať rôzne dekoratívne prvky z tzv. čirašizuši, ktoré sa potom vyformovalo do guličky, a tak vznikol súčasný tvar aj ozdoby, ktoré pripomínajú tradičnú japonskú loptu zvanú temari. |
|
 |
 |
| Tradičná japonská lopta. V minulosti sa deti hrávali s takouto loptou. |
Polievka s mušľami hamaguri Mušľa tvorená z dvoch častí, tak ako hamaguri, je symbolom šťastného manželstva, lebo sa vždy dokonale hodia iba jedna k druhej, a žiadnej inej. V období Heian sa používali lastúry hamaguri na hru kai-awase (párovanie lastúr). Práve preto sa mušle hamaguri konzumujú so želaním, aby sme žili s jednou osobou počas celého života. My sme použili mušle asari namiesto hamaguri, pretože tie nie sú na Slovensku dostupné. |
 |
 |
| Lastútové „pexeso“ z obdobia Heian Na dvoch vnútorných stranách lastúr sa nakreslili rovnaké obrázky. Ten, kto nájde najviac párov, vyhráva túto hru. |
Trojfarebné koláčiky hiši-moči Farbami koláčikov hišimoči je zelená, biela a červená. Zelená farba symbolizuje zem a rastliny, biela predstavuje sneh a červená zastupuje kvet broskyne. Marec je obdobím, kedy rozkvitajú broskyňové kvety. Preto sa 3. marec nazýva i dňom broskyne. |
 |
|
| Ryžové cukrovinky Hina-arare Voľakedy bolo zvykom ukázať bábikám hina vystaveným v interiéri aj pekné jarné scenérie vonku. Nazývalo sa to Hina no kunimise (prechádzka po krajine s bábikou hina). Hovorí sa, že cukrovinky hina arare vznikli rozdrvením koláčikov hišimoči, aby sa tak mohli jesť hiši-moči aj vonku počas prechádzky s bábikou hina. |