Život ľudí zachytený z pohľadu zmien v prírode a striedania ročných období - Jedlá typické pre 24 sezón

2021/7/7
     Japonsko je krajinou, v ktorej sa cyklicky striedajú štyri ročné obdobia. V týchto jednotlivých sezónach kvitnú kvety, následne sa listy stromov zafarbia rôznymi odtieňmi, neskôr zasa sneží, a v každom jednom období sa tešíme z jedál typických pre danú sezónu. Japonci mimoriadne citlivo vnímajú premeny, ktorými prechádza príroda počas roka, preto celý ročný cyklus rozdelili na 24 období.

     V tomto seriáli, ktorý sme pomenovali „Jedlá typické pre 24 sezón“, nahliadneme prostredníctvom pokrmov do tradície života a cítenia japonských ľudí, ktoré majú korene v premenách prírody a odrážajú sa v jednotlivých 24 obdobiach roka.

     Pri vytváraní konceptu tohto seriálu ako aj pri realizácii samotných jedál i dezertov typických pre dané obdobie nám bude veľmi nápomocný pán Hideaki ISHIMORI, osobný kuchár veľvyslanca Japonska na Slovensku.

O osobnom kuchárovi veľvyslanca Japonska pánovi Hideaki ISHIMORI:
Narodil sa v roku 1981. Od apríla 2001 pracoval v kuchyni hotela Prince Hotel, kde mal na starosti jedlá japonskej kuchyne. Od júla 2020 začal pracovať ako osobný kuchár veľvyslanca Japonska v Slovenskej republike.



     Spomínaných 24 období solárneho kalendára vzniká tak, že sa ekliptika - zdanlivá dráha Slnka za rok, rozdelí na 24 rovnako dlhých úsekov, z ktorých každý má 15 dní. Jednotlivé úseky dostali v japončine svoje pomenovania a slúžia ako referenčné termíny napríklad pri farmárčení. Tento systém rozdelenia roka na 24 období má svoj pôvod v Číne a do Japonska sa údajne dostal počas obdobia Heian, t. j. asi v 9.-12. storočí n. l.. 
 


Tabuľka 24 období  (Predstavíme vám jedlá a sviatky typické pre každé jedno obdobie)
 
Zima (november – január)  
   
november 立冬 (rittó) : začína sa zima
  小雪 (šósecu): každým dňom sa prehlbuje chlad a na horách začína poletovať prvý sneh
   
december  大雪 (taisecu): začína husto snežiť
  冬至 (tódži): husto sneží, lov zimných rýb je v plnom prúde, nastáva najdlhšia noc roka
   
január   小寒 (šókan): zima, poriadne prituhuje
  大寒 (daikan): prichádzajú najchladnejšie dni roka, tréningy bojových umení sa pre posilnenie tela a ducha odohrávajú vonku
   
Jar (február – apríl)  
   
február    立春 (riššun): začína sa jar
  雨水 (usui): snehové zrážky sa menia na dážď, nahromadený sneh sa roztápa
   
marec 啓蟄 (keičicu): hmyz, ktorý prespal zimu, vylieza von
  春分 (šunbun): nastáva rovnodennosť: dĺžka dňa a noci je rovnaká
   
apríl     清明 (seimei): všetko naokolo je čisté, svieže a žiarivé
  穀雨 (koku-u): obdobie jarného dažďa, ktorý pomáha plodinám rásť
   
Leto (máj – júl)  
   
máj  立夏 (rikka): začína sa leto
  小満 (šóman): keďže pšenica zasiata ešte v jeseni začína vschádzať, pociťujeme jemnú spokojnosť
   
jún 芒種 (bóšu): prebieha siatie obilia
  夏至 (geši): nastáva najdlhší deň v roku, obdobie dažďov vrcholí
   
júl    小暑 (šóšo): približuje sa koniec obdobia dažďov, horúčava sa stupňuje
  大暑 (taišo): úporná horúčava vrcholí
   
Jeseň (august – október)  
   
august     立秋 (riššú): začína sa jeseň
  処暑 (šošo): horúčava dosiahla svoje maximum, začína poľavovať a postupne sa ochladzuje
     
september 白露 (hakuro): vzduch sa ochladzuje, na trávu a stromy padá rosa
  秋分 (šúbun): nastáva rovnodennosť – dĺžka dňa a noci je rovnaká
   
október  寒露 (kanro): vzduch sa ochladzuje až tak, že rosa padajúca na trávu a stromy primŕza
  霜降 (sókó): rosa sa na studenom vzduchu mení na inovať, listy stromov sa začínajú sfarbovať