NIHONBUJÓ - Tradičný japonský tanec s výkladom (12. november 2022)
2022/10/28
Veľvyslanectvo Japonska v Slovenskej republike si Vás s radosťou dovoľuje pozvať na jedinečné podujatie, ktoré je vzácnou príležitosťou zažiť najvyššiu kvalitu tradičného japonského tanca nihonbujó v podaní renomovaného umelca, pána Rankóa Fudžimu. Jeho vystúpenie obohatí odborným výkladom pani Takako Sakurai.
Termín a čas konania: 12. november 2022 (sobota) o 19:00
Miesto: Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca, Bratislava
Organizátor: Veľvyslanectvo Japonska v Slovenskej republike
Spoluorganizátor: Japan Foundation
Sponzori: Takeda Pharmaceuticals Slovakia, s.r.o. a JTI Slovak Republic, s.r.o.
Podpora: Spoločnosť slovensko-japonského priateľstva
Poznámka: Podujatie bude vedené v japončine a tlmočené do slovenského jazyka
Vstupné: Počet divákov je obmedzený kapacitou sály, preto je potrebné vopred si bezplatne rezervovať miesta na e-mailovej adrese: culture@bv.mofa.go.jp
V prípade potreby dodatočných informácií a dohovoru, kontaktujte prosím:
Sekcia kultúry a PR, Veľvyslanectvo Japonska v SR, Hlavné námestie 2, 813 27, Bratislava 1
Tel. č.: 02/5980-0101, culture@bv.mofa.go.jp , http://www.sk.emb-japan.go.jp/
O UMELCOVI:
Rankó FUDŽIMA
Rankó Fudžima sa narodil do známej rodiny, v ktorej sa umenie japonského tradičného tanca nihonbujó dedilo z pokolenia na pokolenie už od obdobia Edo. Do jeho tajov ho voviedla stará mama Fudžiko Fudžima, držiteľka titulu Nositeľka dôležitého nehmotného dedičstva, spoločne s jeho mamou Rankei Fudžima. Ako 6-ročný zaznamenal svoj debut. V 16. rokoch sa stal natori (pokračovateľom rodu Fudžima), získal umelecké meno Rankó Fudžima a vrhol sa do štúdia tradičných japonských divadelných a hudobných foriem ako nagauta, nó, hajaši, a usilovne sa venoval aj čajovému obradu.
Na pódiách umelecky stvárnil okrem klasických japonských tanečných kusov, ktoré zdedil ešte po svojej prastarej a starej mame, aj Goetheho Fausta v originálnom diele „Magakami“ (Diabol), alebo postavu v „Adajódžin“ (Zbytočná opatrnosť) na motívy opery Barbier zo Sevilly, ktorej dej preniesol do Japonska v období Edo.
Ocenenia
PROGRAM
Termín a čas konania: 12. november 2022 (sobota) o 19:00
Miesto: Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca, Bratislava
Organizátor: Veľvyslanectvo Japonska v Slovenskej republike
Spoluorganizátor: Japan Foundation
Sponzori: Takeda Pharmaceuticals Slovakia, s.r.o. a JTI Slovak Republic, s.r.o.
Podpora: Spoločnosť slovensko-japonského priateľstva
Poznámka: Podujatie bude vedené v japončine a tlmočené do slovenského jazyka
Vstupné: Počet divákov je obmedzený kapacitou sály, preto je potrebné vopred si bezplatne rezervovať miesta na e-mailovej adrese: culture@bv.mofa.go.jp
V prípade potreby dodatočných informácií a dohovoru, kontaktujte prosím:
Sekcia kultúry a PR, Veľvyslanectvo Japonska v SR, Hlavné námestie 2, 813 27, Bratislava 1
Tel. č.: 02/5980-0101, culture@bv.mofa.go.jp , http://www.sk.emb-japan.go.jp/
O UMELCOVI:
Rankó FUDŽIMA
Rankó Fudžima sa narodil do známej rodiny, v ktorej sa umenie japonského tradičného tanca nihonbujó dedilo z pokolenia na pokolenie už od obdobia Edo. Do jeho tajov ho voviedla stará mama Fudžiko Fudžima, držiteľka titulu Nositeľka dôležitého nehmotného dedičstva, spoločne s jeho mamou Rankei Fudžima. Ako 6-ročný zaznamenal svoj debut. V 16. rokoch sa stal natori (pokračovateľom rodu Fudžima), získal umelecké meno Rankó Fudžima a vrhol sa do štúdia tradičných japonských divadelných a hudobných foriem ako nagauta, nó, hajaši, a usilovne sa venoval aj čajovému obradu.
Na pódiách umelecky stvárnil okrem klasických japonských tanečných kusov, ktoré zdedil ešte po svojej prastarej a starej mame, aj Goetheho Fausta v originálnom diele „Magakami“ (Diabol), alebo postavu v „Adajódžin“ (Zbytočná opatrnosť) na motívy opery Barbier zo Sevilly, ktorej dej preniesol do Japonska v období Edo.
Ocenenia
- 2016 Cena ministra školstva a vedy za prínos k umeniu
- 2020 Cena Japonskej akadémie umení
- 2020 Medaila s purpurovou stuhou
PROGRAM
- Starý muž z borovice (Macu no okina)
- Čajka chichotavá (Mijako Dori)
- Metamorfózy (Henšin)